Veľkým problémom konzumnej spoločnosti je nadmerná produkcia odpadu. Miliardy ľudí na planéte plytvajú tovarmi a potravinami, čoho výsledkom sú preplnené skládky na všetkých kontinentoch.
Existujú aj mestá, ktoré sa vydali cestou Zero Waste a môžu byť príkladom toho, ako sa dá s týmto problémom vysporiadať. Ide o životný štýl, ktorý podporuje opätovné využívanie všetkých zdrojov bez tvorby odpadov, ich skládkovania a spaľovania. Počet ľudí, ktorí sa hlásia ku konceptu Zero Waste a snažia sa neprodukovať odpad, neustále narastá. Celá myšlienka takéhoto zaobchádzania s produktami vznikla pred viac ako štyridsiatimi rokmi. Podľa denníka Washington Post bol jedným z jej prvých realizátorov Dan Knapp z Kalifornie. „Keď prišiel o prácu, pravidelne chodil na bicykli na skládku odpadu. Neustále rozmýšľal nad tým, ako by sa v chaose skládky dal vytvoriť poriadok,“ napísal americký denník Washington Post. Knappov nápad s triedením viedol k tomu, že odpad sa postupne rozdelil na 12 kategórií recyklovateľných materiálov. Podľa viacerých odborníkov práve toto rozdelenie bolo základom konceptu Zero Waste, ktorý sa neskôr rozšíril do celého sveta. Z Dana Knappa sa stal úspešný podnikateľ a environmentalista, ktorého víziou neprodukovania odpadov sa v súčasnosti riadia viaceré svetové metropoly. Pozrite si prehľad niektorých z nich.
KAMIKATSU
JAPONSKO
Počet obyvateľov: 1 683
V tomto prípade nejde o žiadnu obrovskú japonskú metropolu, ale o malé vidiecke mestečko. Jeho rozloha je necelých 110 kilometrov štvorcových a žije v ňom približne 1 683 obyvateľov. „Na cestu Zero Waste sa vydali takmer pred dvadsiatimi rokmi. Dôvodom bolo, že im úrady zakázali používať mestskú spaľovňu, ktorá nespĺňala emisné normy,“ informovalo na svojej stránke Svetové ekonomické fórum. Výsledkom úsilia je, že mesto dnes dokáže zhodnotiť viac ako 80 percent vyprodukovaného odpadu. Postupom času sa tu zdokonalila metóda triedenia odpadu na takú úroveň, že ju prebrali aj svetové metropoly. Každá domácnosť separuje odpad až do 45 kategórií. „Odpad spred domov neodváža žiadna firma, ale obyvatelia ho sami donesú na odpadovú stanicu umytý a roztriedený,“ opísala proces fungovania novinárka Ines Yabar pre portál Climate Tracker, ktorá mesto osobne navštívila. V Kamikatsu funguje aj obchod, v ktorom si ľudia môžu požičať tisícky domácich potrieb, alebo doň prinesú staré oblečenie, ktoré už nenosia.
CANBERRA
AUSTRÁLIA
Počet obyvateľov: 410-tisíc
Hlavné mesto Austrálie sa na cestu Zero Waste vydalo v roku 1990. O niekoľko rokov neskôr predstavili zástupcovia mesta spolu s občanmi projekt A Waste Free Future, čo v preklade znamená Budúcnosť bez odpadu. „Stratégia odpadového hospodárstva pre mesto Canberra bola spustená v roku 1996. Vznikla s cieľom stanoviť víziu v oblasti nakladania s odpadmi a odzrkadľovala túžbu dosiahnuť spoločnosť bez odpadu,“ uviedlo mesto na stránke Transport Canberra and City Services. Zo zverejnených údajov vyplýva, že už v roku 2002 sa recyklovalo 64 percent vyprodukovaného odpadu, čo predstavovalo takmer 400-tisíc ton. Podľa zástupcov mesta je veľmi dôležitá osveta. Náučné brožúry vyzývajú ľudí na recykláciu, ale učia ich aj to, kam nepatria plienky, lepenka, popol z kozuba, sieťoviny alebo hadice. Aj vďaka tomu sa v austrálskom meste recykluje aj stavebný odpad, motorové oleje, kovy a okrem toho sa dbá aj o ochranu prírody. „Naším cieľom je zachovať pôvodnú vegetáciu a vytvoriť pre obyvateľov udržateľné prostredie. Preto sme zaviedli viaceré opatrenia na ochranu vody a na zníženie emisií skleníkových plynov,“ informuje návštevníkov webová stránka Canberra Your Future.
ĽUBĽANA
SLOVINSKO
Počet obyvateľov: 288-tisíc
Pred 15 rokmi skončil takmer všetok odpad, ktorý vyprodukovali obyvatelia, na skládkach. Ľubľana sa však s odstupom času zaradila medzi lídrov v Zero Waste stratégii v rámci Európy. Slovinská metropola sa dokonca stala prvým európskym hlavným mestom, ktoré sa zaviazalo, že v budúcnosti úplne prestane s produkciou odpadu. „V roku 2008 mesto recyklovalo 29,3 percenta odpadu, dnes je to 68 percent. Slovinské hlavné mesto produkuje len 115 kilogramov zvyškového odpadu na obyvateľa ročne,“ napísal v reportáži britský denník The Guardian. Vedenie mesta realizuje viaceré projekty, ktorými do Zero Waste stratégie zapája aj svojich obyvateľov. Mimoriadne obľúbené medzi zákazníkmi sú bezobalové obchody. Mestské inštitúcie používajú ekologický toaletný papier a recyklačná firma prevádzkuje vlastnú sieť automatov na čapovanú drogériu. V meste pôsobí Regionálne centrum odpadového manažmentu (RCERO), ktoré podľa zverejnených štatistík dokáže pretvoriť 95 percent odpadových materiálov na nové produkty a na palivo. Magistrát investoval aj do nových kontajnerov. „V Ľubľane je viac ako 67 podzemných zberných miest, ktoré nahradili 9 500 bežných odpadkových košov. Aj v budúcnosti budeme pokračovať v inštalácii podzemných kontajnerov,“ informovalo vedenie mesta na oficiálnej stránke ljubljana.si.
DURBAN
JUHOAFRICKÁ
REPUBLIKA
Počet obyvateľov: 3,54 milióna
Durban je juhoafrické mesto s viac ako tromi miliónmi obyvateľov. Napriek tomu sa vydalo na cestu Zero Waste. Na oficiálnej stránke, durban. gov.za, sa uvádza, že v najbližších dvadsiatich rokoch by mesto chcelo úplne prestať produkovať odpad a do roku 2050 plánuje mať aj neutrálnu uhlíkovú stropu. Ide pritom o tretie najľudnatejšie mesto Južnej Afriky, v ktorom sa každý rok vyprodukujú desiatky miliónov ton rôzneho odpadu. „Našou snahou je prispieť k čistému životnému prostrediu prostredníctvom zodpovedných postupov nakladania s pevným odpadom, ktorý považujeme za užitočný zdroj,“ informovali predstavitelia mesta na stránke durban.gov. za. Durban sa v posledných rokoch pustil do viacerých projektov, ktoré súvisia so šetrením pitnej vody a s jej opätovným využitím.
SAN FRANCISCO
SPOJENÉ ŠTÁTY
AMERICKÉ
Počet obyvateľov: 884-tisíc
Americké mesto San Francisco sa snaží byť v presadzovaní konceptu Zero Waste lídrom za veľkou mlákou. Na jeho skládky smeruje len 20 percent všetkého vyprodukovaného odpadu. Priemer v USA je pritom dvaapolkrát vyšší. „San Franciscu sa podarilo recyklovať, kompostovať alebo opätovne využiť 80 percent svojho odpadu. Je to najviac zo všetkých amerických miest,“ informoval portál wired.com. V metropole využívajú tri druhy smetných nádob, jedna je na recyklovanie, druhá na kompostovanie a tretia na skládkovanie. O triedenie odpadu sa stará spoločnosť Recology. „Každý deň sa v meste zozbiera vyše 670 ton organického odpadu, z ktorého odfiltrujeme nebezpečné plyny a celú masu spracujeme na kompost. V recyklačnom centre máme linky, ktoré dokážu roztriediť až 45 ton odpadu za hodinu,“ uvádza sa na stránke spoločnosti recology.com. Dlhodobým plánom mesta je, aby sa do roku 2030 znížilo o 15 percent množstvo odpadu, ktoré produkuje jeden občan. Mesto sa pridalo k štátom, ktoré sa snažia o záchranu planéty. Najnovšie zakázalo predaj plastových fliaš na podujatiach, ktoré sa konajú na jeho pozemku. Pokuta za nerešpektovanie sa môže vyšplhať do výšky 880 eur. „Toto nariadenie je ďalším krokom vpred v dosiahnutí nášho cieľa, stať sa mestom, ktoré neprodukuje žiadny odpad. Po celé desaťročia sme mali veľké verejné podujatia bez plastov a bez nich sa nám bude dariť lepšie,“ povedal predseda Komisie pre životné prostredie Joshua Arcea pre portál Green World Warriors.
