Vyprodukovaný odpad nemusí byť len nechcená surovina, z ktorej časť sa recykluje a druhá časť skončí uložená na skládke. Viaceré krajiny v Únii odpad využívajú ako zdroj energie.
Európa si kladie odvážne ekologické ciele a jedným z nich je, že do roku 2050 plánuje byť uhlíkovo neutrálna. Podľa odborníkov sa práve preto energetické využitie odpadov stáva čoraz aktuálnejšou témou. Na Slovensku fungujú dve Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré vznikli ešte počas minulého režimu. Energetické využitie odpadov je v podstate využitie tepelnej energie, ktorá sa uvoľňuje pri spaľovaní odpadov a používa sa pri výrobe energie a tepla. Takéto prevádzky sa nazývajú Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO). Podľa najaktuálnejších údajov Združenia európskych spaľovní odpadu CEWEP (Confederation of European Waste-to-Energy Plants) existovalo v Európe ku koncu roka 2018 celkovo 518 ZEVO. Ich celková ročná kapacita bola 93,6 ton odpadu.
Najviac z nich sa nachádza vo Francúzsku a v Nemecku, a disponujú aj najväčšou kapacitou. Pri pohľade na kapacitu ZEVO na jedného obyvateľa sa na prvom mieste nachádza Dánsko s 0,62 tonami na jedného obyvateľa a Švédsko s 0,56 tonami na jedného obyvateľa. Práve Švédsko je jedným zo štátov, ktoré odpad dovážajú z okolitých krajín. „Nárast počtu Zariadení na energetické využitie odpadu stúpol medzi rokmi 2010 a 2017 z pôvodných 451 na 518. To predstavuje nárast o 15 percent. Stúpla aj kapacita zhodnocovania zo 73,3 milióna ton na 93,6 milióna ton,“ uvádza sa na webovej stránke Združenia európskych spaľovní odpadu – cewep.eu.
Francúzsko suverénne vedie
Zo zverejnených údajov CEWEP vyplýva, že v Českej republike fungujú štyri prevádzky ZEVO, v Poľsku ich je šesť a ďalšie sú vo výstavbe. Na Slovensku zatiaľ existujú len dve takéto zariadenia, v Bratislave a v Košiciach. Menej ako my ich má už len Litva, Estónsko a susedné Maďarsko. Prvé miesto vo zverejnenom rebríčku obsadilo Francúzsko, kde sa nachádza až stodvadsaťšesť Zariadení na energetické využitie odpadu. Nasleduje Nemecko, kde ich je stodvadsaťjeden, vo Veľkej Británii je to štyridsať, v Taliansku tiež štyridsať a vo Švédsku ich funguje tridsaťtri.
Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR recyklujeme iba tridsaťšesť percent odpadu a skládkujeme až päťdesiatpäť percent. Iba približne deväť percent odpadu premieňame na teplo a na elektrinu. „Až osem členských štátov Európskej únie skládkuje menej ako desať percent odpadu. Slovensko patrí do skupiny desiatich krajín, ktoré ukladajú na skládky viac ako päťdesiat percent komunálneho odpadu,“ píše sa v aktuálnej správe CEWEP.
Problémom recyklácie je to, že pri nej vzniká takzvaný zvyškový odpad. Zástancovia týchto technológií tvrdia, že práve zvyškový odpad by sa mohol energeticky využiť pre zariadenia, ktoré by z nich vygenerovali energiu a teplo. Konzumná spoločnosť sa vyznačuje tým, že produkuje čoraz viac odpadu. Pri predpokladanom náraste odpadu sa môže stať, že o niekoľko rokov európske kapacity na jeho zhodnocovanie nebudú postačovať. Európska konfederácia recyklátorov (EuRIC) potvrdila, že spracovatelia recyklovaného odpadu z rôznych častí Európy nevedia, ako majú naložiť so zvyškovým odpadom.
Mnohí z nich totiž nedokážu nájsť koncové zariadenia, ktoré by mali voľné kapacity. „Recyklácia je tak efektívna z hľadiska zdrojov, ako aj z hľadiska klímy. Je kľúčovým odvetvím, vďaka ktorému sa Európa môže stať prvým kontinentom, ktorý bude neutrálny z hľadiska klímy,“ povedal ešte minulý rok pre Recycling Magazine generálny tajomník EuRIC Emmanuel Katrakis. Keď sa podľa odborníkov súčasné kapacity nenavýšia, už približne o 15 rokov bude mať Európa problém. Môže dôjsť k tomu, že sa nebude vedieť vysporiadať s viac ako štyridsiatimi miliónmi ton odpadu ročne, ktoré nebude mať kto spracovať.
