Technologický vývoj aj kolobeh udalostí vo svete prebieha čoraz dynamickejšie. Priamo úmerne narastá populácia a zvyšuje sa počet ľudí na jednotlivých kontinentoch.
Podľa údajov Organizácie spojených národov (OSN) v roku 1999 žilo na Zemi približne 6 miliárd ľudí. Aktuálne obýva zemeguľu o 1,7 miliardy obyvateľov viac. Podľa odborníkov bude naša planéta o niekoľko desaťročí vystavená enormnému tlaku, ktorému doteraz nikdy nečelila. Zo svojich prírodných zdrojov bude musieť poskytnúť maximum, aby dokázala zabezpečiť živobytie a potreby pre všetkých ľudí. Nárast obyvateľov je v posledných desiatkach rokov naozaj enormný. Podľa analýzy Organizácie spojených národov (OSN), ktorú publikovala na stránke population.un.org, žilo na začiatku letopočtu na Zemi len 300 miliónov ľudí. Prvú miliardu obyvateľov dosiahol svet v roku 1804 a odvtedy toto číslo výrazne narastá.
Kým v roku 1999 žilo na planéte Zem 6 miliárd ľudí, dnes ich je podľa údajov OSN viac ako 7,7 miliardy. Tieto výsledky zverejnila Populačná divízia OSN pre ekonomiku a sociálne vzťahy v rámci výskumu World Population Prospects 2019, čo v preklade znamená Vyhliadky svetovej populácie. Odhady odborníkov sú nekompromisné. Podľa nich hranicu 8 miliárd ľudí prekonáme už o tri roky a necelých 10 miliárd obyvateľov bude žiť na svete už v roku 2050. Medzi krajiny, ktorých populácia bude narastať najrýchlejšie, budú patriť štáty ako India, Čína a Nigéria.
Výrazné rozdiely v regiónoch
Divízia OSN pre ekonomiku a sociálne vzťahy poukázala na fakt, že k nárastu populácie pritom nedochádza rovnomerne. Počet novonarodených detí sa výrazne líši v jednotlivých regiónoch sveta. „Nové prognózy počtu obyvateľov naznačujú, že deväť krajín bude tvoriť viac ako polovicu predpokladaného nárastu globálnej populácie do roku 2050,“ povedal riaditeľ populačnej divízie OSN pre ekonomiku a sociálne vzťahy John Wilmoth pre stránku population.un.org. Medzi tieto krajiny bude patriť India, Nigéria, Pakistan, Konžská demokratická republika, Etiópia, Tanzánijská zjednotená republika, Indonézia, Egypt a Spojené štáty americké.
Logicky sa preto musí zmeniť aj spôsob, akým ľudia žijú. Pri prvej miliarde ľudí žila v mestách približne trojpercentná časť populácie, ale dnes sa vidiek vyľudňuje a do miest sa sťahuje čoraz viac obyvateľov. Odhady hovoria, že momentálne mestská populácia tvorí až 55 percent z celkového počtu obyvateľov. O tridsať rokov to môže byť 68 percent. Správa OSN hovorí o tom, že ľudia o niekoľko desiatok rokov budú žiť dlhšie. Momentálne je priemerná dĺžka života 72 rokov, v roku 2050 to má byť 77 rokov. V roku 1990 sa pritom ľudia dožívali len približne 65 rokov. „Svetová populácia starne v dôsledku zvyšujúcej sa strednej dĺžky života a klesajúcich úrovní plodnosti. Navyše počet krajín, ktoré zažívajú zníženie počtu obyvateľov, narastá. Napriek tomu sa musí dbať na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a na ochranu životného prostredia,“ píše sa vo zverejnenej správe.
Zástupca generálneho tajomníka OSN pre hospodárske a sociálne veci Liu Zhenmin uviedol, že správa presne definuje, v ktorých krajinách dôjde k najvyššiemu nárastu počtu obyvateľov. Práve na tieto, často najmenej rozvinuté oblasti sveta, by sa mala zamerať pozornosť svetových lídrov a prosperujúcich technologických spoločností. „Rast populácie v najchudobnejších krajinách sveta prináša výzvy v snahe odstrániť chudobu, bojovať proti hladu, poskytnúť obyvateľom kvalitné zdravotníctvo a vzdelávanie,“ povedal médiám počas prezentácie výskumu World Population Prospects 2019 zástupca generálneho tajomníka OSN Liu Zhenmin.
