Svetové moria a oceány sú nadmerne znečistené plastovým odpadom, PET fľašami a použitými rybárskymi sieťami. Potvrdili to aj britskí vedci svojím najnovším výskumom.
Pri skúmaní morského dna zozbierali vzorky usadenín z Tyrrhenského mora, ktoré sa nachádza pri západnom pobreží Talianska. Detailnou analýzou našli na jednom metri štvorcovom až 1,9 milióna kusov mikroplastov. To predstavuje doposiaľ najvyššiu nameranú hodnotu. Štúdia publikovaná v magazíne Science potvrdila obavy vedcov o znečistení morí. Oceánografovia sa totiž domnievali, že značná časť plastov, ktoré sa nachádzajú v moriach, je uložená hlboko na morskom dne. Podľa odhadov skončí každý rok v moriach približne 10 miliónov ton rôzneho plastového odpadu. „Odpad plávajúci na povrchu morí nepredstavuje ani jedno percento z celkového množstva plastového odpadu, ktorý každoročne končí v oceánoch,“ uvádza sa na webovom portáli Inhabitat. To znamená, že značnú časť plastového odpadu netvoria igelitové vrecká a fľaše, ale práve mikroplasty. Sú to mikroskopické čiastočky, ktoré vznikajú odieraním sa plastov o morské dno. Tvoria ich tiež vlákna odevov alebo textílií, ktoré čističky odpadových vôd nedokážu zachytiť, pretože sú príliš malé. Aktivista Chris Thorne z organizácie Greenpeace preto vyzval ľudí, aby prehodnotili používanie jednorazových plastov a mikroténových tašiek. Pripomenul, že prostredníctvom morských živočíchov, ktoré konzumujeme, sa môžu mikroskopické plastové čiastočky dostať až na náš tanier.
Rekordne vysoké hodnoty
Analýza vzoriek z morského dna pri západnom pobreží Talianska ukázala, že na jednom metri štvorcovom sa v tejto oblasti nachádza až 1,9 milióna kusov mikroplastov. Takáto veľká koncentrácia prekvapila aj skúsených vedcov. „Boli sme skutočne šokovaní objemom mikroplastov, ktoré sme našli na hlbokom morskom dne. To číslo bolo oveľa vyššie ako kedykoľvek predtým,“ uviedol doktor Ian Kane z manchesterskej univerzity v rozhovore pre televíziu CNN. Podľa štúdie publikovanej v časopise Science mohli vysokú koncentráciu zapríčiniť morské prúdy. Podrobnejšie to vysvetlila novinárka Lacy Cooke v reportáži pre portál Inbahitat. Podľa nej vedci odhalili, že epizodické turbiditné prúdy, čo sú vlastne vodné prúdy so zvýšenou hustotou, ktoré sa pohybujú dolu svahom, dokážu rýchlo prenášať mikroplasty na morské dno. Obrazne povedané, takéto typy prúdení fungujú ako dopravníkové pásy, ktoré transportujú mikroplasty na miesta, kde sa postupne hromadia. Vedci tieto lokality nazývajú mikroplastické hotspoty.
Problémy nemajú len oceány
Štúdia britských vedcov je vôbec prvou, ktorá poukazuje na spojitosť medzi morskými prúdmi a koncentráciou plastov na morskom dne. Jej autori dúfajú, že im v budúcnosti pomôže predpovedať lokalizáciu mikroplastov a lepšie odhadnúť ich vplyv na morský život. Znečistenie plastmi vedci zaznamenali v takmer všetkých prostrediach na Zemi. Z toho dôvodu predstavujú pre zdravie človeka neustálu hrozbu. Z výskumu vyplynulo, že 99 percent plastov skončí v hlbokom mori a len jedno percento tvorí plávajúci odpad. Rôzne morské prúdy spôsobujú, že miniatúrne jemnozrnné častice sa presúvajú po morskom dne do obrovských vzdialeností. Najsilnejšie spodné prúdy sa pritom vyskytujú v hĺbke 600 až 900 metrov.
Priebeh analýzy mikroplastov v Tyrrhenskom mori
Podľa vedcov, ktorí sa podieľali na výskume, predstavuje koncentrácia mikroplastov v Tyrrhenskom mori doteraz najvyššie hodnoty zaznamenané hlboko na morskom dne. „V odobratých vzorkách sa našlo celkovo 182 vlákien a 9 fragmentov na 50 gramov sušeného sedimentu. To zodpovedá 1,9 miliónu kusov na meter štvorcový v severovýchodnej časti Sardínskeho pevninského svahu,“ napísal magazín Science, ktorý publikoval výsledky výskumu. Odborníci pripomenuli, že takáto koncentrácia prekračuje doteraz najvyššie zaznamenané hodnoty namerané v morských priekopách. Navyše viac ako dvojnásobne prekračuje limity zachytené v podmorských kaňonoch.
