Ľudský organizmus je vystavovaný mnohým negatívnym javom. Neovplyvňujú nás len naše návyky, nesprávna životospráva, ale aj vzduch, ktorý dýchame. 

O to znepokojujúcejšie sa javia zistenia Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), podľa ktorej emisie oxidu uhličitého atakujú historicky najvyššie hodnoty. V snahe zastaviť otepľovanie Zeme vyčlenila Svetová banka pre rozvojové krajiny na ochranu ovzdušia sumu 176 miliárd eur. Jej zástupcovia to oznámili na klimatickej konferencii COP24 v Katoviciach. Podľa vedcov a odborníkov to vôbec nemusí stačiť. Problém nie je v množstve vyčlenených finančných prostriedkov na jednotlivé opatrenia, ale v tom, ako sa človek správa k planéte. Viacerí renomovaní klimatológovia tvrdia, že ľudstvu ostáva necelých dvadsať rokov na to, aby zásadne zmenilo svoje návyky. Bezohľadne sa totiž správame k prírode, k zvieratám a k životnému prostrediu. Výsledkom našej činnosti sú roztápajúce sa ľadovce, otepľujúce sa oceány, extrémne suchá a lokálne záplavy spôsobené dažďom.

    Najhoršie na tom je, že človek si ani neuvedomuje, že takýmto správaním ohrozuje vlastné zdravie. Situácia začína byť naozaj vážna. Milióny ton plastového odpadu, ktorý vyprodukujeme, neskončí len na skládkach alebo v moriach, ale aj v našom organizme. Svedčí o tom najnovší výskum vedcov z Agentúry životného prostredia vo Viedni. Tí našli v telách skúmaných ľudí z rôznych kútov sveta mikroplasty. Malé kúsky plastov, ktoré nedosahovali ani 5 milimetrov, sa našli aj v rieke Dunaj, ktorá preteká cez Slovensko. Preto je najvyšší čas zamyslieť sa.