Stredozemné more je obľúbená destinácia aj dovolenkárov zo Slovenska. Nie všetci si však uvedomujú, ako toto more ovplyvňuje klimatická zmena.
V súčasnosti patrí k najrýchlejšie sa otepľujúcim moriam sveta, čo má nezvratné dôsledky pre život v mori, na pobreží a výrazne ovplyvňuje aj život obyvateľov. S teplotami stúpajúcimi o 20 % rýchlejšie ako svetový priemer a očakávaným nárastom hladiny mora o jeden meter do roku 2100, sa Stredozemné more stáva najrýchlejšie sa otepľujúcim a najslanším morom na našej planéte. Pri príležitosti Svetového dňa oceánov WWF (Svetový fond na ochranu prírody) zverejnil správu „Vplyv zmeny podnebia na Stredozemné more: Príbehy z prehriateho mora“, ktorá ukazuje, ako zmena podnebia ovplyvnila - niekedy už nezvratne - tunajšie morské ekosystémy. Má vplyv aj na rybolov, cestovný ruch a na hospodárstvo krajín na pobreží.
Správa pomenúva šesť hlavných dôsledkov klimatickej zmeny na biodiverzitu v Stredozemnom mori s následným dopadom na život miestnych obyvateľov. WWF obzvlášť upozorňuje na nebezpečný vzťah medzi vplyvom klimatickej zmeny a ďalšími činnosťami človeka, ako je nadmerný rybolov, znečistenie, rozvoj pobrežia a lodná doprava, ktoré už dramaticky znížili ekologickú odolnosť mora. „Dnešné Stredomorie už nie je to isté, čo bývalo. Jeho „tropikalizácia“, je v plnom prúde. Klimatická zmena nie je budúcnosť, je to realita dneška, ktorú zažívajú vedci, rybári, potápači, pobrežné komunity a turisti. Stredozemné more poskytuje ľuďom mnoho benefitov. Ak chceme zvrátiť súčasný trend, musíme znížiť náš vplyv naň a zvyšovať jeho odolnosti. Zdravé ekosystémy a bohatá biodiverzita sú našou najlepšou obranou proti dôsledkom klimatickej zmeny," hovorí Giuseppe Di Carlo, riaditeľ Stredomorskej iniciatívy WWF.
Zmeny prebiehajú v celom regióne. V otepľujúcich sa vodách Stredozemného mora sa objavilo už takmer 1000 nepôvodných a inváznych druhov a nahradili pôvodné, často endemické druhy, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na Zemi. Čoraz extrémnejšie počasie pustoší krehké koraly, početnosť pôvodných druhov mäkkýšov poklesla v izraelských vodách takmer o 90 %, invázne druhy rýb z rodu králičkovec tvoria v Turecku už 80 % úlovkov rýb a teplomilné druhy ako napríklad barakudy sa v severných vodách Ligúrie na severozápade Talianska stali bežným javom. Obyvatelia na pobreží sa už prispôsobujú novej realite a nepôvodné druhy rýb a morských plodov sa stali súčasťou ich kuchyne, predovšetkým ryby rodu králičkovec. Okolo pláží inštalujú siete, aby zabránili medúzam dostať sa k pobrežiu a medúzy využívajú v kozmetickom priemysle.
Na zníženie emisií skleníkových plynov a na ochranu biodiverzity v Stredozemnom mori sú nutné neodkladné opatrenia. Správa pre každú zo šiestich rizík prináša aj návrhy riešení. Zároveň WWF upozorňuje, že ohrozenie tunajšej fauny a flóry môžu znížiť dobre spravované morské chránené oblasti. WWF vyzýva k ochrane na ploche 30 % Stredozemného mora do roku 2030. Cieľ je ambiciózny, no aktuálna správa jasne ukazuje veľkosť výzvy, ktorej čelíme. Pri príležitosti Svetového dňa oceánov WWF vydáva aj „Blueprint for a Living Planet“, ktorý načrtáva štyri princípy integrovaných opatrení v oblasti oceánov a klímy, ktoré majú pomôcť hľadať riešenia v diskusiách o Dohovore o biologickej diverzite COP15, Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy COP26 a Barcelonskom dohovore COP22, ktoré sa uskutočnia v druhej polovici roku 2021. WWF žiada lídrov krajín, aby v oblasti biodiverzity a zmeny klímy prijali účinnejšie opatrenia a potrebné finančné mechanizmy.
