Viaceré európske štáty sa v rámci prechodu na obnoviteľné zdroje energie snažia zbaviť závislosti od uhlia. Napriek tomu jeho spotreba v iných kútoch sveta narastá. V USA alebo v Ázii je dopyt po uhlí obrovský a preto jeho produkcia naďalej stúpa.
V rámci Európy patria medzi najväčších producentov uhlia Nemecko a Poľsko. Uhlie sa však ťaží aj v Českej republike, v Grécku, v Bulharsku a v Rumunsku. Slovensko ťaží uhlie v regióne hornej Nitry. Už v roku 2023 je naplánované zatvorenie uhoľnej elektrárne v Novákoch a o niekoľko rokov neskôr sa zatvoria aj bane. V rámci Akčného plánu Transformácie uhoľného regiónu hornej Nitry sa zabezpečí, aby si približne 4-tisíc kmeňových zamestnancov a ďalších 3-tisíc ľudí v subdodávateľských reťazcoch našlo nové zamestnanie. Na území Slovenska sa nachádza ešte jedna uhoľná elektráreň, vo Vojanoch, a v nej sa spaľuje uhlie z Ukrajiny. Celkovo idú štáty Európskej únie v znižovaní závislosti od fosílnych palív a od uhlia príkladom. Podľa údajov Eurostatu dosiahla v roku 2018 spotreba čierneho uhlia v Európe 226 miliónov ton.
Momentálne sa čierne uhlie v Európe ťaží v 14 lokalitách a v piatich štátoch. Patria k nim Poľsko, Česko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Španielsko. Dobrou správou je, že v posledných rokoch produkcia čierneho uhlia v Európe klesá. „V porovnaní s rokom 2012, keď ťažba čierneho uhlia v Európskej únii vrcholila, znížilo Poľsko do roku 2018 produkciu o 20 percent. Česká republika o 39 percent, Nemecko znížilo produkciu uhlia o 76 percent, Spojené kráľovstvo o 84 percent a Španielsko o 86 percent,“ uvádza sa v správe zverejnenej na stránke ec.europa.eu. Z týchto údajov jasne vyplýva, že krajiny Európskej únie od uhlia postupne upúšťajú a smerujú k bezhuhlíkovej ekonomike. Jeho spotreba napriek tomu v iných častiach sveta rastie.
Spotreba uhlia vo svete narastá
Zo zverejnenej správy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) vyplýva, že v roku 2018 narástla svetová produkcia uhlia o 3,3 percenta. Postarali sa o to najmä rýchlo sa rozvíjajúce krajiny vo východnej Ázii, ktoré dosahovali v ťažbe, ale aj v spotrebe, rekordné hodnoty. Nariadenia klimatickej dohody z Paríža, ktorá má spomaliť otepľovanie planéty, nedodržiavajú viaceré krajiny. Mnohé z nich pritom naďalej dotujú ťažbu uhlia. „Naša analýza ukazuje, že vlády krajín G20 pokračujú v podpore uhlia doma a v zahraničí v objeme 25,03 miliárd eur cez verejné financie. Sumou 13,97 miliárd eur sa toto odvetvie dotuje cez finančnú podporu a 19 miliardami eur prostredníctvom investícií štátom ovládaných spoločností,“ informuje správa neziskovej organizácie The Natural Resource Defense Council, ktorá bola zverejnená na stránke nrdc.org.
Aj keď sa Európa snaží o čistejšiu budúcnosť, problémom je, že uhlie je stále dominantnou energetickou surovinou v mnohých krajinách sveta. Zástupca výkonného tajomníka OSN pre zmenu klímy Ovais Sarmad je presvedčený, že zvyšujúca sa spotreba uhlia v Ázii by mohla ohroziť pokrok v boji proti klimatickým zmenám. „V tomto regióne existujú krajiny, ktoré sa stále viac spoliehajú na uhlie a na fosílne palivá. Je to veľmi vážny problém, pretože by to mohlo zmariť pokroky v znižovaní emisií, ktoré sa dosahujú na iných miestach sveta,“ povedal Ovais Sarmad pre agentúru Reuters. V Indii, na Filipínach, vo Vietname alebo v Indonézii rastie dopyt po elektrickej energii. Tieto krajiny v snahe pokryť svoju rastúcu spotrebu energie dávajú prednosť uhliu pred obnoviteľnými zdrojmi a tento trend sa tak skoro nezmení.
„Uhlie bude naďalej dominantným zdrojom. V produkcii energie do roku 2040 bude tvoriť 36 percent energetického mixu juhovýchodnej Ázie,“ informovala v tlačovej správe zverejnenej na portáli woodmac.com poradenská spoločnosť Wood Mackenzie. Analytici ďalej uviedli, že do roku 2040 budú tvoriť investície do veternej a do solárnej energie v Ázii približne 23 percent z celkových investícií do energetiky. Napriek tomu je jasné, že krajiny ako Vietnam a Indonézia nedokážu dodržať svoje záväzky týkajúce sa množstva vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov.
