V dnešnej dobe sa u nás stavia čoraz viac zelených budov. Keď chce nehnuteľnosť získať prestížny certifikát zelenej budovy, musí splniť prísne kritériá. Na to je potrebná konzultačná spoločnosť. 

Samuel Sůra je majiteľom spoločnosti SALVIS, ktorá sa zaoberá certifikovaním takýchto prémiových budov. V rozhovore pre časopis Green Magazine prezradil aj to, aké inovácie majitelia najčastejšie implementujú vo svojich nehnuteľnostiach.

Predstavte nám, čomu sa venuje spoločnosť SALVIS a čím presne sa zaoberáte Vy?

Zeleným budovám sa venujem sedem rokov. Najprv som musel získať akreditácie na jednotlivé zahraničné systémy – LEED, BREEAM, neskôr WELL a Fitwel. Bola to náročná cesta, pretože na Slovensku nebola v tejto oblasti žiadna tradícia. Dá sa povedať, že som sa učil a zdokonaľoval spoločne so slovenským developerským trhom. Postupne sa mi podarilo okolo seba vybudovať tím odborníkov, s ktorými sa téme venujeme na profesionálnej úrovni.

Ako ste sa dostali k tejto oblasti podnikania?

Začal som sa o túto oblasť zaujímať už na vysokej škole. Neskôr sa mi podarilo dostať do spoločnosti, ktorá sa podobnej téme venovala. Mal som chuť pochopiť, ako sa hodnotí trvalá udržateľnosť budov a s finančným prispením môjho vtedajšieho šéfa sa mi podarilo získať potrebné akreditácie. Mnoho ľudí je veľmi schopných, ale keďže nevedia dobre po anglicky alebo sa im nechce toľko učiť, nedokážu takéto školenia zvládnuť. Po čase som zistil, že to nie je práca pre jedného človeka, ale pre celý tím, a preto som sa rozhodol odísť a založiť spoločnosť na certifikáciu budov s názvom SALVIS.

Čím všetkým sa spoločnosť SALVIS zaoberá a koľko ľudí v nej pracuje?

Vo firme sme piati. Ja mám na starosti obchod a som držiteľom všetkých potrebných akreditácií, bez ktorých by nebolo možné vykonávať túto prácu. Môj spoluzakladateľ je špecialista na simulácie budov. Venuje sa termodynamickým simuláciám budov, simuláciám denného svetla a tepelného komfortu. Simulácie sú veľmi náročné. Súčasťou nášho tímu je aj architekt, odborník na trvalo udržateľné sadovnícke úpravy, cyklistickú infraštruktúru, podporu elektromobility, a tepelné ostrovy. Kolegyňa sa špecializuje na chémiu a dbá o to, aby sa v budove nenachádzali žiadne škodlivé látky. V tíme máme aj doc. Ing. Silviu Vilčekovú, PhD., ktorá sa venuje LCA analýzam a mnohým ďalším oblastiam. Ona sa tejto téme venovala dávno predtým, ako prišli spomínané certifikáty a z témy sa stal trend. Teraz ju v tejto téme pokladám za najlepšieho odborníka v našej krajine.

Developeri by mali s Vami o certifikátoch komunikovať ešte pred výstavbou nehnuteľnosti. Reálne to aj robia?

Za tie roky aj developeri zistili, že sa oplatí osloviť nás skoro. V momente, keď už budova stojí, alebo je v procese výstavby, je ťažké niektoré veci zlepšiť. Dá sa to, ale zbytočne to navyšuje náklady. V takýchto prípadoch sa najvyššie úrovne ani nedajú získať. Keď chce investor postaviť udržateľnú zelenú budovu, mal by nás osloviť čím skôr. Na začiatku podnikania sa nám stávalo, že nás majitelia oslovovali neskoro, keď už budova stála, a to nebolo správne.

Aké sú náklady na výstavbu udržateľnej budovy a aké sú jej najväčšie výhody?

Medzi slovenskými investormi, ktorí stavajú budovy, je najväčší záujem o certifikáty LEED a BREEAM. Keď sa začne skoro a spolupráca funguje, tak sa celkové náklady vrátane vyvolaných nákladov, našich služieb a poplatkov tretím stranám pohybujú na úrovni približne jedného percenta z celkových stavebných nákladov. Ak by sa však klient rozhodol, že chce nehnuteľnosť, ktorá bude mať najvyššiu úroveň (LEED Platinum, resp. BREEAM Outstanding), tak v tomto prípade sa náklady môžu pohybovať na úrovni troch až piatich percent z celkových nákladov. Jednoznačne platí, že čím výnimočnejšiu, kvalitnejšiu a atraktívnejšiu budovu sa rozhodne investor postaviť, tým bude drahšia. Máme však prehľad o tom, kedy je pomer cena a výkon priaznivý. Základom sú opatrenia ako návrh s kvalitným denným svetlom, dobrou akustikou, dobrým ovzduším (CO₂, prašnosť, relatívna vlhkosť, obsah VOC) a tepelný komfort. Náklady na naše služby sa rádovo začínajú na sume niekoľko desiatok tisíc eur. V tom je zarátaný náš servis, ktorý začína už architektonickou štúdiou a skončí až rok po kolaudácii nehnuteľnosti. Počas niekoľkých rokov, kým prebieha projektovanie, výstavba a uvádzanie do prevádzky, poskytujeme odborné poradenstvo, analýzy, simulácie, kontroly, merania, chodíme na stavbu a investorom radíme, ako postaviť zdravú, udržateľnú a ziskovú budovu.

Aké ďalšie benefity má budova, ktorá vlastní niektorý z certifikátov LEED alebo BREEAM?

Doba sa zmenila. Kedysi mali takéto budovy veľkú výhodu, pretože ich bolo málo a vedeli sa odlíšiť. Za posledné tri roky si žiadny developer v Bratislave netrúfne postaviť kancelársku budovu, ktorá by nemala certifikát. Dnes, keď nemá niektorá z novopostavených budov certifikát, stáva sa tzv. hnedou budovou a je to pre ňu nevýhoda. V hlavnom meste sa najčastejšie stavajú nehnuteľnosti s certifikátom LEED Gold alebo BREEAM Excellent a k tomu si investori ešte vyberajú nejakú inováciu, ktorú nemá žiadna iná budova v meste. Do popredia sa dostáva aj nová vlna certifikátov WELL a Fitwel. Tieto certifikáty neriešia environmentálnu udržateľnosť, čiže energiu, spotrebu vody a odpady, ale riešia výhradne človeka, jeho zdravie, šťastie a produktivitu. Vlastniť udržateľnú budovu sa rozhodne oplatí, a to nielen z ekonomického hľadiska. Takáto budova totiž spotrebuje menej energie, menej pitnej vody a je pripravená na klimatické zmeny, ktoré prídu o desať alebo dvadsať rokov. Ľahšie sa financuje a lacnejšie sa aj poistí. Navyše pozitívne vplýva aj na produktivitu ľudí a na ich zdravie. Tieto budovy sú obsadenejšie ako bežné kancelárske budovy. Ak si ľudia môžu vybrať, idú tam, kde sa cítia dobre. V prípade, že budova vlastní vyšší certifikát a vie ukázať niečo navyše, majiteľ si môže vypýtať vyšší nájom. Dôležité je, že takáto budova sa dokáže prispôsobiť klimatickým zmenám, ktoré nastanú o 20 rokov, ako napríklad niekoľkodňové nepretržité tropické teploty, extrémne búrky a podobne. Udržateľná budova predbehne svoju dobu a bude aktuálna aj v budúcnosti. Nebude ju potrebné po desiatich rokoch celú prerábať a hľadať nových nájomcov. Ľudia, ktorí v takýchto budovách pracujú, majú lepšiu náladu, sú menej práceneschopní a sú produktívnejší.

Na aké projekty sa chce spoločnosť SALVIS zamerať v najbližšom období?

Udržateľné budovy majú tri piliere – environmentálny, ekonomický a sociálny. Ten posledný, sociálny pilier a to, ako takéto budovy vplývajú na človeka, bol dlho v úzadí. Sústredili sme sa na energetickú efektívnosť a niekedy sme boli až príliš horliví. Dnes pracujeme na budovách, ktoré budú skutočne výnimočné aj v tomto aspekte. Zároveň chceme priestory spoločnosti SALVIS prerobiť tak, aby boli ukážkou práce, ktorú realizujeme. Radi by sme z nich urobili taký showroom pre našich klientov, aby si v ňom mohli vyskúšať niektoré technológie. Človek najlepšie pochopí, o čom hovoríme, keď si to vyskúša na vlastnej koži.

Čo je z Vášho pohľadu na tejto práci najťažšie?

Získať akreditácie bolo náročné. Oveľa zložitejšie však bolo naučiť sa túto prácu robiť tak, aby našla uplatnenie aj v našich slovenských podmienkach a aby naše budovy získavali certifikáty. Akreditácie udržateľných budov vychádzajú z kultúry Veľkej Británie a zo Spojených štátov amerických, ale u nás je úplne iná stavebná kultúra. Pri tejto práci máte navyše obrovskú zodpovednosť voči klientovi, lebo za všetko zodpovedáte a v prípade neúspechu musíte niesť následky. Zároveň je to zmysluplná a po prekonaní úvodných ťažkostí aj veľmi uspokojivá práca. Odborná spôsobilosť je rovnako dôležitá ako komunikácia, schopnosť zvládať konflikty a motivovať celý tím.

Aký je presný priebeh certifikácie budov? Navštevuje nehnuteľnosť, ktorá chce získať certifikát, aj nejaká odborná komisia?

Pri certifikátoch LEED a BREEAM to funguje tak, že po celý čas realizácie nehnuteľnosti zbierame dokumentáciu, protokoly, výpočty a fotíme si celý proces výstavby. Vypracujeme k tomu projekt a odošleme ho nezávislým tretím stranám do zahraničia. Po splnení podmienok je budove pridelený príslušný certifikát. Pri certifikáte WELL, ktorý patrí k najmodernejším, to funguje tak, že okrem zaslanej dokumentácie sa aj priamo na miesto príde osobne pozrieť kontrola, ktorá posúdi, či si budova zaslúži príslušný certifikát. Do úvahy sa berú aj také kritériá, ako napríklad to, či používaná voda neobsahuje príliš veľkú koncentráciu kovov, pesticídy, herbicídy alebo baktérie. Meria a posudzuje sa kvalita vzduchu, osvetlenia a akustiky v budove. Posudzujú sa aj oblasti ako prístup k zdravej strave, atraktivita schodísk alebo vplyv na ľudskú myseľ. Až po všetkých kontrolách a odsúhlasení zahraničným expertom je nehnuteľnosti vydaný certifikát, o ktorý sa uchádzala. To, že na všetko dozerajú nezávislé orgány a odborníci, je veľmi dobré. Vytvára sa tým väčší tlak na kvalitu a je to garanciou splnených kritérií aj pre nájomcov, ktorí budovu každý deň využívajú. Certifikáty majú svoje opodstatnenie.

Dajú sa aspoň niektoré odporúčania z jednotlivých certifikátov pre udržateľné budovy implementovať aj v bytových domoch alebo logistických centrách?

Certifikáty sa presadzujú najmä na poli kancelárskych novostavieb a inde sa príliš neuplatňujú, čo je podľa mňa škoda. Viaceré odporúčania by sa dali použiť aj pri starších kancelárskych budovách alebo pri výstavbe bytových domov, či priemyselných objektov. Certifikačné systémy sa vyvíjajú 25 rokov a za ten čas akumulovali to najlepšie know-how o tom, ako postaviť zdravú a zelenú budovu. Postupy a technológie obsiahnuté v manuáloch sa opierajú o tisícky vedeckých štúdií a o desiatky rokov skúseností a mali by sa nimi pri výstavbe inšpirovať aj ľudia, ktorí nechcú získať certifikát udržateľnosti pre svoje budovy. Dobrou správou je, že tieto manuály sú voľne dostupné. Zdravé a zelené budovy by preto nemali byť len prémiovým produktom.

Viac informácii získate na stránke: salvis.sk