Takmer 150 miliónov ľudí môže opustiť svoje domovy v dôsledku klimatických zmien, ktoré prebiehajú na našej planéte. Varovný prst v tejto problematike zdvihla Svetová banka.
Najohrozenejšie sú podľa nej regióny subsaharskej Afriky, regióny v južnej Ázii a v Latinskej Amerike. Slovensko je v boji proti klimatickým zmenám podľa odborníkov podpriemerné. Svetová banka je presvedčená, že väčšina zo 143 miliónov ľudí, ktorých ohrozujú klimatické zmeny, sa presťahuje z vidieka do miest. Dôvodom sú chýbajúce zrážky, nedostatočná úroda, hladomor či stúpajúca hladina oceánov. „Ak sa výrazným spôsobom neznížia emisie skleníkových plynov, po roku 2050 to bude veľmi pálčivý problém a počet ľudí, ktorí v dôsledku klimatických zmien budú nútení migrovať, bude narastať,“ tvrdí vo svojej správe Svetová banka. Vzhľadom na to, že nemusí ísť len o cezhraničnú migráciu, ale aj o migráciu v rámci jednej krajiny, viacero miest na takýto nápor ľudí nemusí byť pripravených. „Každým dňom sú klimatické zmeny urgentnejšou hrozbou. A to nielen ekonomickou, ale v prvom rade sociálnou,“ povedala šéfka Svetovej banky Kristalina Georgieva s tým, že tento typ klimatickej migrácie postihne predovšetkým najchudobnejších. V prípade, že štáty začnú znižovanie skleníkových plynov reálne riešiť, pri najoptimistickejšom variante by sa migrácia v dôsledku klimatických zmien dotkla len 40 miliónov ľudí.
V boji proti klimatických zmenám musí pomôcť aj Európa. Podľa rebríčka spoločnosti Climate Action Network Europe si najlepšie v boji s klimatickými zmenami vedú Švédsko, Portugalsko či Francúzsko. Najhoršie je na tom Estónsko, Írsko a Poľsko. Slovensko sa v rebríčku pohybuje v dolnej polovici, keď o jeden percentuálny bod predbehlo Českú republiku. Aj tak sme v boji s klímou zatiaľ len na 34 percentách a na vysvedčení by sme dostali známku nedostatočná. Podľa tvorcov správy sa práve krajiny ako Slovensko, Slovinsko či Česká republika považujú za tie progresívnejšie v boji proti klimatickým zmenám z krajín strednej a východnej Európy. Rebríček podľa Climate Action Network Europe odzrkadľuje Dohodu z Parížskej konferencie o klimatických zmenách a je založený na tom, ako usilovne štáty presadzujú klimatické a energetické ciele. Zohľadňovalo sa aj to, aký progres dosiahli v znižovaní emisií a v podpore obnoviteľných zdrojov energie či v energetickej efektívnosti. „Zatiaľ čo všetky krajiny Európskej únie podpísali Parížsku dohodu, väčšina z nich nepracuje na plnení svojich cieľov,“ uvádza sa v správe Climate Action Network Europe.
