Odpad rozhodne patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. Práve na Slovensku produkcia komunálneho odpadu z roka na rok rastie.
Priemerný Slovák podľa dát Eurostatu v roku 2020 vytvoril 433 kg komunálneho odpadu, čo bolo o 36 % viac ako pred desiatimi rokmi. A hoci triedime lepšie ako v minulosti, prevažná časť odpadu končí naďalej na skládkach. V roku 2020, už poznačenom pandémiou, sme na Slovensku vyprodukovali 2,37 milióna ton komunálneho odpadu (KO). "Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok vyhodili do odpadových nádob 433 kg smetí. V prepočte na deň to predstavuje približne 1,2 kg odpadu. Rast produkcie smetí nezastavila ani pandémia. Vlani Slováci vytvorili o 2,9 % viac komunálneho odpadu ako v roku 2019," uviedla vo svojej analýze Eva Sadovská z WOOD & Company, ktorá čerpala z najnovších údajov Eurostatu.
Produkcia komunálneho odpadu z roka na rok rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o 36 %. Ďalšou zlou správou je, že takmer 50 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 42 %. Iba približne 8 % komunálneho odpadu sa vlani zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Obidva spomenuté spôsoby nakladania s odpadmi sú ekologickejšie alternatívy. Oproti skládkovaniu predstavujú významný rozdiel, keďže v jeho prípade prichádza iba k trvalému uloženiu odpadu - bez žiadnej pridanej hodnoty a navyše s rizikom budúcich ekologických škôd.
Situácia sa bude zhoršovať
Produkcia smetí bude na Slovensku rásť aj v nasledujúcich rokoch. Podľa našich prepočtov by v roku 2035 malo pripadať na jedného obyvateľa Slovenska 580 kg komunálneho odpadu. Celkovo by tak malo ísť o 3,123 milióna ton odpadu. V roku 2035 tak každý Slovák vyprodukuje o tretinu viac smetí ako v roku 2020. Každý zakúpený tovar a často aj služba sú skôr či neskôr zdrojom odpadu. S rastúcou životnou úrovňou a spotrebou tak rastie aj produkcia smetí.
Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii sú Dáni a Luxemburčania s 845 a 790 kg odpadu na obyvateľa. V prípade Cypru, Nemecka a Malty bola v roku 2020 dosiahnutá tvorba komunálneho odpadu v rozpätí 600 až 650 kg na obyvateľa. Naopak, na najprázdnejšie smetné koše poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 287 kg na hlavu. Ďalšie dve priečky patria našim susedom Poľsku a Maďarsku s hodnotami 346 a 364 kg. Slovensko tak bolo v roku 2020 v rámci EÚ deviatou krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu na hlavu (433 kg). V tomto pomyselnom rebríčku ale stúpame pomerne rýchlo, nakoľko pred 10 rokmi sme boli v rámci EÚ krajinou so štvrtou najnižšou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa.
Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale i k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Belgicko a Dánsko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka až takmer nulová. Slovensko momentálne medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko spolu s krajinami ako Bulharsko, Rumunsko, Malta či Cyprus patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci.
