Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín okolo 20 % výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, pretože priemerné náklady na potraviny a nápoje európskych domácností tvoria len 13 % z celkových nákladov.
Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku jedenáste najnižšie v rámci EÚ. K priemerným cenám potravín v únii sa tak z roka na rok približujeme, nakoľko vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku lacnejšie ako v EÚ už iba o 3,2 %. Aj u našich susedov z V4, teda v Maďarsku, Českej republike či Poľsku, nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2020. Potraviny na Slovensku v tomto roku prudko dražejú. Zatiaľ čo počas prvých piatich mesiacov roka 2021 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne nižšie o 0,8 %, v júni sa situácia otočila a potraviny začali byť oproti vlaňajšiemu roku drahšie. V auguste sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 3,6 %. Zdražovanie potravín bude na Slovensku pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Odhadujeme, že na prelome rokov 2021 a 2022 si slovenské domácnosti za potraviny priplatia o 5 % viac.
Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 % obyvateľov, čo predstavuje 634 tisíc ľudí. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov.
Niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú
Plytvanie potravinami predstavuje nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá 100 kg potravinového odpadu, čo predstavuje 0,27 kg potravinového odpadu denne. Ten okrem samotných domácností vzniká tiež pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách a hoteloch, ale aj na pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Je to práve kuchynský biologický odpad (KBO) „vďaka“ ktorému má obsah našich kontajnerov charakteristický hnilobný zápach a ktorý sa podpisuje pod nekontrolovanú produkciu takzvaného skládkového plynu. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 % územia Slovenska, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia. Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou pre naše peňaženky. Odhaduje sa, že priemerný Slováci vyhodia ročne do smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.
