Slovensko sa ako členský štát OSN prihlásila k splneniu 17 cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030. Keďže ide o veľmi komplexnú agendu, jej realizovanie si bude vyžadovať rôzne inovatívne prístupy od štátu či samospráv.

O tom, ako Slovensko pokročilo v implementácii Agendy 2030, informoval na pôde OSN podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši. Bez ohľadu na to, kedy sa Slovensku podarí splniť 17 stanovených cieľov, si treba uvedomiť, že jedným z nevyhnutných predpokladov udržateľného rozvoja je zabezpečenie zdravého života pre všetkých ľudí. Tento záväzok platí naprieč všetkými odvetviami, či už ide o životný štýl, stravovacie návyky, konzumáciu alkoholu, či o iné neresti. V návrhu národných priorít implementácie Agendy 2030 sa píše: „Úloha súkromného sektora je nezastupiteľná v oblasti potravín, nápojov, alkoholu a tabaku. Podstatnou podmienkou prevencie chronických neprenosných chorôb je aj dostupnosť výrobkov so zníženou zdravotnou rizikovosťou. Výrobcovia a dovozcovia by mali byť motivovaní k obchodným praktikám a produktovým inováciám v záujme zdravšieho životného štýlu.“

Priemysel čakajú zmeny

Nie je preto vylúčené, že firmy, ktoré predstavia nejaké vylepšenia v oblasti startupov, potravín či bezdymových technológií, môžu počítať s úľavami. „Je príliš skoro hovoriť o konkrétnych projektoch, určite budeme uvažovať o formách podpory a spolupráce so spoločnosťami, ktoré majú záujem postaviť sa zodpovedne ku svetu okolo seba,“ informovala Karolina Tichá z odboru komunikácie Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Zároveň však dodáva, že práve firmy musia pochopiť, že podpore udržateľného rozvoja by sa mali venovať z vlastnej iniciatívy. Kľúčom k zdravšiemu životnému štýlu obyvateľov Slovenska by mali byť výrobky so zníženou zdravotnou rizikovosťou. V oblasti potravinárstva napríklad znižovanie podielu cukru, tuku, umelých farbív a ďalších zložiek v záujme prevencie civilizačných chorôb.

Tak ako pri zdravých potravinách, musí štát začať v oveľa väčšej miere podporovať aj zdravšie alternatívy fajčenia. Smerovanie k nižšej spotrebe tabaku sa nezaobíde bez spolupráce štátu, ktorý má regulačnú právomoc a môže zasahovať do cenotvorby či podpory substitúcie fajčenia menej rizikovými alternatívami, ako sú e-cigarety alebo bezdymové výrobky. Keďže podľa dostupných informácií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa predpokladá, že v roku 2025 bude fajčiť viac ako 1 miliarda ľudí, je v tejto oblasti nevyhnutná spolupráca štátu a súkromných firiem, čo potvrdzujú aj odborníci. „Súkromný sektor môže prinášať kompromisy vo forme inovácií, či už v oblasti tabakového priemyslu, alebo v oblasti alkoholu,“ uzavrela Karolina Tichá z Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.