Viacerým firmám, ktoré podnikajú v oblasti odpadového hospodárstva, pripravovaný zákon o zálohovaní PET fliaš a plechoviek nevyhovuje. 

Prekáža im najmä to, že zo systému triedenia odpadu zmizne najhodnotnejšia surovina, PET fľaše, ktoré sa vykupujú v priemere za 250 eur za jednu tonu. Potom, čo sa proti zákonu postavili niektorí obchodníci, s ním začínajú mať problém aj spracovatelia odpadu. Tí tvrdia, že zálohovanie neprispeje k čistejšej krajine, ako to avizuje ministerstvo životného prostredia. Problémom je podľa nespokojných podnikateľov najmä to, že Slovensko si berie príklad z vyspelých krajín, z Nórska, zo Švédska a z Nemecka, kde zálohový systém funguje už niekoľko rokov. „Tieto krajiny však majú vyriešený problém s odpadom, ktorý vzniká mimo PET fliaš a je veľmi ťažko recyklovateľný. Ide napríklad o PP obaly z cukríkov, farebné LDPE fólie, kompozitné plastové obaly, ostatné fľaše, ktoré nie sú súčasťou zálohového systému. Oni tento odpad spaľujú, ale predtým, ako zaviedli zálohovanie, vybudovali po celej krajine desiatky spaľovní,“ tvrdia viacerí nespokojní podnikatelia, ktorých Green Magazine na túto tému oslovil.

PET fľaše dotujú celý zber

Na Slovensku podľa nich nie sú vytvorené dostatočné podmienky na iné zhodnocovanie tohto odpadu ako na skládkovanie. Čiže všetok odpad, ktorý sa doteraz triedil a bral sa za sumu, ktorá nepokrývala jeho náklady na zber, na triedenie a na zhodnotenie, skončí podľa viacerých podnikateľov po zavedení nového zákona na skládkach. Dôvod je hlavne ten, že Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) nebudú schopné tento odpad dotovať a zberové spoločnosti nebudú motivované ho triediť. Momentálne to funguje tak, že PET fľaše dotujú ako najlukratívnejšia komodita triedenie a zhodnocovanie aj toho ostatného odpadu.

Podľa ministerstva zmätok nehrozí

Rezort životného prostredia sa s týmto názorom vôbec nestotožňuje. Tvrdí, že dôvodom spustiť zálohovanie bola záplava PET fliaš v našich riekach a v prírode. Podľa zverejnených údajov vodohospodári každý rok minú na vyčistenie vodných tokov až 400-tisíc eur a vyzbierajú 700 ton odpadu. Významnou zložkou tohto odpadu sú práve PET fľaše. „Zavedenie zálohovania zvládli v Nemecku, v Chorvátsku, v Litve či v Estónsku. Nikde nenastal žiaden zmätok, práve naopak. Napríklad Litva zaviedla zálohovanie PET fliaš v roku 2014 a tento systém sa v krajine veľmi osvedčil,“ reagoval hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. Podľa hovorcu sa v januári 2018 v Litve uskutočnil prieskum medzi obyvateľmi krajiny. Z oslovených respondentov až 87 percent priznalo, že možnosť zálohovania využívajú, PET fľaše vracajú do obchodov a berú si naspäť zálohu. Z nich až 93 percent uviedlo, že v domácnosti začali zodpovednejšie pristupovať k triedeniu ostatných zložiek odpadu. Aj preto si ministerstvo životného prostredia nemyslí, že u nás by malo zavedenie zálohovania PET fliaš a plechoviek spôsobiť zmätok a problémy.

Dotácie sa nemíňajú efektívne

Podnikatelia v odpadovom hospodárstve opäť nesúhlasia a tvrdia, že viac ako zálohovanie PET fliaš by systému pomohla podpora technológií na menej hodnotné suroviny. „Mali by sa začať poskytovať dotácie na dôkladné triedenie pomocou optických triediacich liniek, niekoľkostupňových flotačných liniek, centrifúg a pracích liniek, ktoré by dokázali z komunálnych odpadov vyrobiť hodnotnú surovinu, ako to funguje v západoeurópskych krajinách,“ zhodujú sa nespokojní odborníci. Slovensko by sa podľa nich malo zaoberať aj problémom s odpadom, ktorý vznikne po recyklácii a nie je už vhodný na ďalšie materiálové využitie. Aj takýto odpad sa totiž dá využiť ako surovina v spaľovniach, kde z neho po zhodnotení vznikne teplo a energia.