Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo hladuje na celom svete 870 miliónov ľudí. Napriek tomu skončí v koši každoročne 1,3 miliardy ton potravín.
Svetová ekonomika kvôli plytvaniu ročne prichádza o sumu približne 860 miliárd eur a vyhodené potraviny sú zodpovedné za nárast emisií skleníkových plynov. Obrovský problém môže nastať už o niekoľko rokov. So stúpajúcim počtom obyvateľov sa bude zvyšovať dopyt po jedle. Situácia môže byť vážna v Ázii a v Afrike, kde dochádza k obrovskému nárastu obyvateľov.
Podľa odborníkov zo Svetového ekonomického fóra by sa ľudstvo malo začať zamýšľať nad tým, ako budeme v budúcnosti nakladať s jedlom. Dôvodom je neustály nárast počtu obyvateľov a nadmerné plytvanie potravinami. V roku 2050 má na svete žiť o dve miliardy ľudí viac a bude ich treba nasýtiť. Z toho dôvodu Rockefellerova nadácia, Organizácia spojených národov (OSN), Rada pre obranu prírodných zdrojov, viaceré renomované univerzity a Svetová banka, vypracovali globálny akčný plán, ktorý by mal aspoň čiastočne pomôcť zastaviť mrhanie potravinovými zdrojmi. Zverejneným dokumentom, ktorý obsahuje 10 rád, ako znížiť množstvo vyprodukovaného potravinového odpadu, chcú apelovať na svetové vlády, firmy, poľnohospodárov, spotrebiteľov a na všetky subjekty v potravinovom reťazci, aby neplytvali jedlom. Preto si OSN stanovila za cieľ do roku 2030 znížiť množstvo vyprodukovaného potravinového odpadu o polovicu. „Ak chceme nakŕmiť svet bez toho, aby sme zničili planétu, je nevyhnutné znížiť množstvo potravín a stratu potravín do roku 2030 o polovicu,“ povedal Andrew Steer, prezident a generálny riaditeľ World Resoures Institute – Svetového inštitútu zdrojov, pre internetový portál Waste Management World.
Stúpa produkcia skleníkových plynov
Z najnovšej analýzy organizácie World Resources Institute (WRI) vyplýva, že výrobou jedla a potravín, ktoré sa neskôr vyhodia a skončia ako odpad, sa vyprodukuje 8 percent všetkých emisií. Výsledky štúdie zverejnili počas podujatia World Food Summit v dánskej Kodani. Paradoxné je, že podľa údajov OSN trpí na celom svete hladom približne 870 miliónov ľudí. Potraviny, ktoré sa vyhadzujú, by dokázali nasýtiť značnú časť z nich. Konzumný spôsob života má aj iné negatíva, americkí ekonómovia vypočítali, že svetová ekonomika kvôli plytvaniu jedlom ročne prichádza o sumu približne 860 miliárd eur. „Riešenie problému s plytvaním potravinami je pre riešenie zmeny klímy rozhodujúce. Globálny akčný program ponúka stratégiu, na ktorú môžeme okamžite reagovať,“ uviedla výkonná riaditeľka OSN pre životné prostredie Inger Andersen pre webový portál Waste Management World.
