Extrémne horúčavy, búrky, zatopené ostrovy, sucho, nárast chudoby a gigantická migrácia. To sú hrozby, ktorým budeme musieť čeliť, ak nezačneme napĺňať záväzky z Klimatickej konferencie, ktorá sa konala pred štyrmi rokmi v Paríži.
Podľa svetových klimatológov, ktorí svoje výsledky prezentovali v Medzivládnom paneli o zmene klímy (IPCC), nám na odvrátenie katastrofy zostáva posledných 12 rokov. Ak chceme podľa vedcov spomaliť globálne otepľovanie, musíme maximálne do roku 2030 prijať a uplatniť zásadné zmeny. Momentálne je totiž planéta Zem až o jeden stupeň teplejšia ako v roku 1760. Vedci už na Klimatickej konferencii v Paríži predstaviteľov štátov varovali, že ľudstvo musí urobiť všetko pre to, aby sa globálne otepľovanie zastavilo na hranici 1,5 °C až 2 °C. Aj keď sa pre laikov môže zdať polstupňový rozdiel v teplote zanedbateľný, aj takýto nárast teploty na Zemi môže civilizácii spôsobiť obrovské škody a nezvratne poškodiť našu planétu.
Význam hodnoty 0,5 °C
Podľa vedcov dôjde k tomu, že ak sa planéta oteplí o jeden a pol stupňa namiesto dvoch stupňov, bude nedostatku pitnej vody vystavených o 50 percent menej populácie ako pri oteplení o dva stupne. Vďaka tomu nebudú milióny ľudí trpieť hladom. Arktický ľad nezmizne v letnom období raz za každých desať rokov, ale až za každých sto rokov. Ak teplota predsa len nestúpne o 0,5 °C a podarí sa ju udržať na hranici jeden a pol stupňa, môžeme vďaka tomu zachrániť aspoň časť korálových útesov a zahynie oveľa menej druhov hmyzu, vegetácie a stavovcov.
„Táto správa IPCC ukazuje každému, že existujú veľmi veľké rozdiely medzi jeden a pol a dvomi stupňami oteplenia v prírodných aj ľudských systémoch. Pri dvojstupňovom oteplení planéty nemajú tropické útesy žiadnu šancu na prežitie,“ povedal pre denník The Guardian vedec Bill Hare, ktorý pôsobí ako vedúci klimatického výskumu a agentúry Climate Analytics.
Čas sa rýchlo kráti
V najnovšej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) stovky klimatológov uviedlo viacero odporúčaní pre svetových lídrov, čo je nutné urobiť a ako majú postupovať, aby sa hranica globálneho otepľovania udržala na hranici 1,5 °C. Opatrenia, ktoré je nutné zrealizovať, sú rozdelené do šiestich oblastí, ako napríklad mestá, doprava, budovy, priemysel, poľnohospodárstvo a energetika.
Kľúčové bude podľa vedcov znížiť množstvo skleníkových plynov vypúšťaných do ovzdušia. Klimatológovia sú presvedčení o tom, že do roku 2030 by sme mali množstvo vyprodukovaných skleníkových plynov znížiť až o 45 percent. Ak chceme zabrániť prírodným katastrofám a dať planéte čas, aby sa spamätala, musíme o dvadsať rokov neskôr do ovzdušia úplne prestať vypúšťať skleníkové plyny. Realizácia tohto plánu bude veľmi náročná, pretože mnohé štáty a svetové ekonomiky sú doslova závislé od fosílnych palív. Vedci odhadli, že kvôli využívaniu uhlia, ropy a zemného plynu vypúšťame na celom svete do ovzdušia každý rok takmer 40 miliárd ton emisií ročne. Predstava, že o dvadsať rokov s tým má ľudstvo úplne prestať a vypúšťané emisie majú ostať na nule, sa zdá byť takmer nereálne.
Ďalším opatrením, ktoré môže spomaliť globálne otepľovanie, je masívne zalesňovanie planéty a čo najskorší prechod áut, ktoré poháňajú fosílne palivá, na elektromobily. Dôsledky globálneho oteplenia môžu byť naozaj hrozivé. „Nechcite žiť vo svete zohriatom o dva stupne,“ varoval všetkých Hunter Cutting, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí výboru Medzivládneho panelu o zmene klímy IPCC. Ak podľa vedcov dopustíme, aby teplota na Zemi stúpala, bude ľudstvo oveľa častejšie vystavené záplavám, búrkam, suchu, hladomoru a obrovskej migrácii. Po zmenách, ktoré si nikto z nás nepraje, budú najviac ohrození obyvatelia v subtropickej a v tropickej časti planéty, kde žije približne 5 miliárd ľudí. Nie je preto vylúčené, že stovky miliónov z nich sa kvôli neznesiteľným klimatickým podmienkam rozhodnú opustiť svoje domovy a presťahovať sa na iné miesto, čo by mohlo spustiť najväčšiu migráciu v dejinách ľudstva.
