Slovensko v hodnotení eko-inovačnej výkonnosti jednotlivých členských štátov Európskej únie za posledné dva roky skončilo na 23. mieste. Vyplýva to z aktuálnej analýzy, ktorú publikovala Európska komisia.

Oproti poslednému sledovanému obdobiu sme zaznamenali pokles o tri priečky. Štúdia ukazuje, že naša krajina výrazné zaostáva vo všetkých oblastiach za priemerom EÚ. Z našich susedov sa za nami umiestnilo len Poľsko. Slovensko je vo všetkých piatich zložkách indexu ekologických inovácií pod priemerom EÚ. Najlepšie výsledky dosahujeme v odvetví ekologických inovačných aktivít vďaka vysokému počtu certifikácií ISO 14001, a to aj napriek poklesu, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. „Na Slovensku máme veľké množstvo ambicióznych stratégií a politík, v praxi ale zatiaľ chýbajú opatrenia, ktoré by ich pomohli naplniť," konštatovala autorka profilu Boglárka Kurka Ivanegová z organizácie Sustainability Tools (SUSTO), ktorá pre Európsku komisiu analýzu vypracovala.

Zo správy vyplýva, že najslabšou zložkou zostávajú vstupy a výstupy ekologických inovácií, čo odráža pretrvávajúci nízky podiel verejnej a súkromnej podpory výskumných a vývojových aktivít. „Počet patentov súvisiacich s ekologickými inováciami zostáva veľmi nízky, rovnako aj mediálne pokrytie tém ekologických inovácií a obehového hospodárstva. Nízke sociálno-ekonomické výsledky poukazujú na nízky podiel na vývoze výrobkov z ekologicky inovatívnych priemyselných odvetví,“ uvádza sa v správe Európskej komisie o Slovensku zverejnenej na stránke ec.europa.eu. Odborníci dodávajú, že politika obehového hospodárstva je čoraz silnejšia a prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, sa v súčasnosti považuje doslova za nevyhnutný krok. Faktom ostáva, že keď chcú ekologické inovácie na Slovensku prosperovať, je potrebné im vytvoriť adekvátny priestor a podnikateľské prostredie.

Oblasti, na ktoré sa zamerali odborníci

Rebríček s názvom Eco-Inovation Index popisuje ekoinovačný výkon krajín EÚ na základe 16 indikátorov. Patria medzi ne napríklad financovanie vedy a výskumu, zavádzanie ekologických inovácií vo firmách, export ekoproduktov, ale tiež materiálová produktivita. Prekážkami pri rozvoji ekologických inovácií sú podľa odborníkov zo SUSTO najmä slabý systém výskumu a vývoja, rovnako tiež nepriaznivá kvalita slovenského podnikateľského prostredia. „Spoločnostiam chýbajú spoľahlivé informácie, rôzne formy podpory a motivácia na zavádzanie ekologických inovácií,“ zdôraznila Boglárka Kurka Ivanegová. Z analýzy vyplýva, že by sme viac pozornosti mali venovať napríklad potenciálu digitalizácie pre udržateľný rozvoj. Pretože zaostávanie v oblasti ekoinovačných aktivít je spôsobené rozdrobenosťou politického rámca na podporu inovácií, nedostatočným financovaním vedecko-výskumných aktivít a nepostačujúcim dopytom po udržateľných produktoch zo strany spotrebiteľov.

Slovensko má síce plán na dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2030, ale ten je neaktuálny. Napriek tomu sa naša krajina chystá na viaceré ekologické projekty čerpať peniaze z takzvaného Plánu obnovy, ktorý má predložiť na jar v roku 2021. Podľa Európskej komisie, ktorá našu stratégiu hodnotila v októbri 2020, má nízke ambície a chýbajú v ňom niektoré časti. Odborníci z Bruselu Slovensku vyčítali nízky podiel výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Preto ho navrhujú zvýšiť v roku 2030 z 19,5 percenta na 24 percent, keďže súčasný cieľ na úrovni 15,7 percenta považujú za málo ambiciózny. Slovenská klimatická iniciatíva tvrdí, že výskum a inovácie v energetike zaostávajú bez jasnej stratégie a merateľných cieľov. „V pláne chýbajú nevyhnutné kroky na postupné ukončenie energetických dotácií, najmä v prípade fosílnych palív. Nedostatočná je tiež analýza spravodlivej transformácie uhoľných regiónov a plán neobsahuje žiadne opatrenia konkrétne zamerané na boj proti energetickej chudobe,“ uviedla vo zverejnenej tlačovej správe Slovenská klimatická iniciatíva.