Od januára tohto roka majú obce a mestá povinnosť zabezpečovať triedený zber kuchynského odpadu. Na žiadosť samospráv pristúpilo Ministerstvo životného prostredia SR na krátku prechodnú fázu, avšak tá sa 1. júla 2021 skončila.

Samosprávy musia od tohto dátumu pre obyvateľov zabezpečovať oddelený zber kuchynského bioodpadu. V nasledujúcej reportáži sa dozviete, koľko potravinového odpadu Slováci ročne vyprodukujú a ako bude zber odpadu z kuchyne prebiehať. Dočítate sa, či sú na to mestá a obce pripravené, a ako zmena ovplyvní poplatky občanov. Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekonomický a etický, ale aj ekologický problém. Na jedného Slováka ročne pripadá 100 kilogramov potravinového odpadu, čo je približne 0,27 kilogramu denne. Ten okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či v hoteloch, ale aj na našich pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. „Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou pre peňaženky spotrebiteľov. Odhaduje sa, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál a potraviny po dátume spotreby v hodnote približne 100 až 150 eur,“ skonštatovala analytička WOOD & Company Eva Sadovská. 

Práve kuchynský biologický odpad (KBO) je odpadom, kvôli ktorému má obsah našich kontajnerov charakteristický hnilobný zápach a ktorý sa podpisuje pod produkciu skládkového plynu, známeho ako LFG (z angl. Landfill Gas). Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje až na 80 % územia Slovenska, sú hnijúce zvyšky potravín významným tvorcom skleníkových plynov a potenciálnym znečisťovateľom povrchových aj podzemných vôd a tiež pôdy. Samosprávam len nedávno skončila výnimka a od 1. júla 2021 musia zabezpečovať separovaný zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. A to v zmysle prílohy č. 10b k vyhláške č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Podľa nej musia obce a mestá zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť, kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Miera triedenia takéhoto odpadu je na Slovensku slabá. Väčšinu kuchynského odpadu Slováci doteraz vyhadzovali do čiernych nádob, ktoré boli určené na zmesový komunálny odpad končiaci v prevažnej miere na neekologických skládkach. Nová legislatíva by mala tento problém postupne vyriešiť.

Od júla platia prísnejšie pravidlá

Legislatíva predpisuje povinnosť zavedenia triedeného zberu bioodpadu, ale zároveň ponecháva možnosť domáceho kompostovania. Práve túto možnosť využívajú mnohé obce na Slovensku, ktoré sú typické rodinnými domami, teda takzvanou individuálnou bytovou výstavbou (IBV). Preto už len zástupcovia samospráv doplnili do každej domácnosti kompostéry a doteraz prebiehajúce kompostovanie v rodinných domoch rozšírili aj o kuchynský odpad. Toto sa však javí ako problém vo väčších obciach alebo v mestách, ktorých súčasťou sú bytovky a paneláky, teda komplexná bytová výstavba (KBV). Preto sú to práve mestá a väčšie obce, ktoré počas uplynulých mesiacov mali systém pre separovaný zber kuchynského bioodpadu nastavený, alebo sa v spolupráci so spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu, nachádzali vo finálnej fáze. Nájdu sa však aj také samosprávy, ktorým sa od 1. júla 2021 oddelený zber KBO zrealizovať nepodarilo. Naopak, výnimku a odklad do 1. januára 2023 už budú mať iba tie samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú, čiže ho premieňajú na elektrinu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

V prípade obcí je jednou z najpraktickejších možností vedierkový zber odpadu. Zberové spoločnosti zabezpečia pre občanov plastové, ľahko umývateľné vedierka a vrecká. Kuchynský bioodpad bude musieť byť umiestnený do kompostovateľného vrecka, aby sa zabezpečila jeho maximálna kompostovateľnosť. Takto naplnené vrecká vo vedierkach ľudia umiestnia pred dom, odkiaľ budú v stanovenej frekvencii opätovne odvážané zberovou spoločnosťou. V prípade bytovej výstavby prichádzajú do úvahy hnedé zberové nádoby v objeme 120, 240 alebo 660 litrov, ktoré budú umiestnené pri štandardnom zberovom mieste. Práve do nich budú môcť občania žijúci v panelákoch alebo bytovkách umiestňovať kuchynský bioodpad v kompostovateľných vreckách.

Odpad z kuchyne nebude končiť na skládkach

Nie je žiadnym tajomstvom, že doteraz končil odpad z kuchyne prevažne na skládkach. Po novom bude vytriedený a vyzbieraný odpad z kuchyne zhodnotený v bioplynových staniciach alebo v kompostárňach. Na Slovensku takéto zariadenia už existujú, niektoré ešte bude potrebné vybaviť technológiou. Nevyhnutná bude postupná výstavba nových zariadení. A to hlavne tam, kde nie je dostatočné regionálne pokrytie. Kľúčový je ale fakt, že kuchynský bioodpad sa vďaka triedenému zberu a premene na kompost alebo na energiu, stáva zdrojom, čo je jeden z pilierov cirkulárnej ekonomiky.

Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo. Nárast nákladov spojených so zavedením, zabezpečením triedeného zberu kuchynského bioodpadu a s jeho následným spracovaním očakávame o desiatky percent. „Pričom výraznejšie 2,5- až 5-násobné zvyšovanie nákladov sa očakáva v prípade zberu, náklady na spracovanie sa zvýšia približne o 10 až o 30 %,“ upozorňuje analytička Sadovská. Vyššie náklady miest a obcí sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Zdražovanie bude ale závisieť od toho, do akej miery dokážu samosprávy na tento účel využiť napríklad eurofondy.

Pochopiteľne, v súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohol rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Ak už kuchynský odpad vznikne, je dobré ho v rámci možností kompostovať pre vlastnú spotrebu, alebo ho po zavedení triedeného zberu zbierať do špeciálnych a na to určených vreciek a nádob. Aj v tomto prípade bude kľúčové disciplinované triedenie, aby sa do bioodpadu nedostali napríklad kúsky plastu.

Dôležitú rolu bude zohrávať vôľa ľudí takýto odpad triediť. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že k vyššiemu komfortu a k akceptácii zberu biologicky rozložiteľného kuchynského bioodpadu u občanov prispieva čo najbližšie umiestnenie špecializovanej nádoby. Mala by sa nachádzať minimálne pri nádobe na zmesový komunálny odpad. Rovnako k ochote triediť prispieva vyššia frekvencia zberu. Mnohé samosprávy v snahe priblížiť ľuďom túto problematiku pristúpili k edukácii a k realizácii rôznych kampaní.

* Eva Sadovská pôsobí ako analytička spoločnosti WOOD & Company