Zvyšujúce sa horúčavy, prívalové dažde a obdobia sucha už nie sú výnimočné javy. Projekt Udržateľné klimatické výsledky pre obyvateľov východného Slovenska (SCOPE – Sustainable Climate Outcomes for People of Eastern Slovakia), realizovaný mestom Košicami v rámci európskej iniciatívy CLIMAAX, priniesol podrobné hodnotenie toho, ako by mala klimatická zmena ovplyvniť Košice a ich okolie do roku 2050.
Analýza teplôt povrchov z dostupných satelitných dát počas tropických dní, keď teplota dosahovala hodnoty nad 30 °C, identifikovala výrazné mestské tepelné ostrovy. Výsledky klimatických scenárov zase potvrdili výrazný nárast tropických dní a tepelných vĺn. Medzi najviac ohrozené skupiny obyvateľov v tomto smere patria: seniori, deti, pacienti nemocníc a obyvatelia sociálne znevýhodnených komunít.
Mapovanie mestských tepelných ostrovov ukázalo, že najkritickejšie sú husté sídliská s nedostatkom zelene. Satelitné merania počas tropických dní, s teplotami nad 30 °C, odhalili výrazné rozdiely medzi zastavanými a zelenými plochami. Na Sídlisku KVP, Sídlisku Ťahanovce či na Luníku IX dosahovala teplota povrchov viac než 45 °C, pričom rozdiel oproti zeleným plochám bol aj viac než 10 °C.
Projekt zároveň sledoval stav vegetácie pomocou NDVI indexu, aby overil, či zelené plochy dokážu plniť funkciu takzvaných ochladzovacích ostrovov. NDVI je satelitný ukazovateľ, ktorý meria kondíciu a vitalitu vegetácie. Na základe výsledkov je možné konštatovať, že viaceré parky si počas horúceho leta 2024 udržali dobrú kondíciu, ako napríklad Mestský park alebo rekreačná zóna Anička – fungovali ako ochladzovacie ostrovy s teplotou nižšou aj o 8 až 12 °C. Naopak, menšie sídliskové vnútrobloky a fragmentované plochy zelene vykazovali pokles vitality počas suchých letných období. To znamená, že práve v najviac prehrievaných častiach mesta nedokáže zeleň vždy efektívne tlmiť extrémne teploty.
Voda ako extrém – priveľa aj primálo
Klimatické scenáre do roku 2050 naznačujú, že extrémne zrážky budú intenzívnejšie a ich intenzita môže vzrásť o 8 až 40 %. To znamená častejší výskyt situácií, ktoré sú dnes považované za mimoriadne. Zároveň rastie riziko poľnohospodárskeho sucha. Región tak čelí paradoxu – nárazové prívalové dažde a dlhé obdobia sucha. Najviac ohrozené sú územia s nedostatočnou vsakovacou schopnosťou pôdy a vysokým podielom asfaltu.
Projekt SCOPE upozorňuje na to, že adaptačné opatrenia musia byť blízke prírode, napríklad zadržiavanie vody v krajine, sociálne spravodlivé a koordinované medzi mestom a okolitými obcami.
Zdôrazňuje tiež, že klimatické riziká zasahujú obyvateľov nerovnomerne. Zraniteľné skupiny často žijú v najviac exponovaných lokalitách. Odporúča sa, aby adaptačné investície prioritne smerovali do škôl, sociálnych zariadení a verejných priestorov s vysokou koncentráciou obyvateľov.
Výsledky projektu predstavujú základ pre aktualizáciu adaptačných stratégií a pre čerpanie európskych zdrojov. SCOPE ukazuje, že klimatická adaptácia nie je len o infraštruktúre, ale aj o ochrane zdravia, kvalite života a sociálnej stabilite regiónu.
