Zníženie emisií metánu, ktorý je nebezpečnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý, najmenej o 30 % do roku 2030, zastavenie odlesňovania planéty, ale aj potvrdenie európskej pozície ako svetovej jednotky v boji s klimatickou krízou.

To sú najdôležitejšie závery klimatickej konferencie, ktorá sa končí v škótskom Glasgowe. Otvorené zostali otázky klimatického financovania, adaptácie alebo nahlasovania emisií skleníkových plynov vypustených do ovzdušia. Témou rokovaní viacerých vlýdnych predstaviteľov bola klimatická kríza, zastavenie odlesňovania, znižovanie emisií skleníkových plynov a tiež prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Desiatky štátov, vrátane Slovenska, sa pripojili k iniciatíve prestať využívať uhlie. Pod iniciatívou však chýbajú podpisy najväčších znečisťovateľov ako Čína, India či USA. Slovensko plánuje ukončiť ťažbu uhlia do roku 2023. EÚ tiež nepovažuje plyn a jadro za „zelenú energiu“. S jej využívaním sa napriek tomu počíta za prísnych regulačných podmienok. Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja ide o prechodné riešenie na ceste k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. „Slovenská pozícia bola na klimatickej konferencii jasná. Urobíme všetko preto, aby sme klimatickú neutralitu dosiahli čím skôr. K tomuto cieľu môže prispieť každý z nás,“ zdôraznil Budaj.

Pre napĺňanie klimatických cieľov a zachovanie druhovej pestrosti je nevyhnutná aj zmena poľnohospodárskej politiky štátu. Pri pestovaní je dôležité prestať s používaním zbytočnej agrochémie a nebezpečných pesticídov. Okrem tém sa policiti na rokovaniach zaoberali mimoriadne aktuálnou témou, úlohou uhlia v energetickom mixe jednotlivých krajín. Kým Slovensko od roku 2023 nebude používať uhlie na výrobu elektrickej energie, náš severný sused - Poľsko až 75 % energie vyrába práve z tejto suroviny. Poľská vláda sa síce minulý rok dohodla s odbormi na postupnom ukončovaní ťažby uhlia, posledné bane na ťažbu majú byť uzavreté až v roku 2049.