Plastový odpad z Európy, ktorý dlhé roky putoval do ázijských krajín, si bude musieť v budúcnosti hľadať nové destinácie. Po tom, čo Čína v uplynulých rokoch radikálne znížila príjem plastového odpadu z európskeho kontinentu, k rovnakému kroku pristúpilo v máji tohto roku tiež Turecko.
Je pravdepodobné, že v najbližších mesiacoch sa k takémuto kroku odhodlajú aj iné ázijské krajiny. Situáciu môže skomplikovať to, že Európa zakázala vyvážať plastový odpad okrem toho, ktorý je určený na recykláciu. Čína už plastový odpad z Európskej únie nechce. Podľa Eurostatu putovalo ešte v roku 2016 do tejto ázijskej krajiny 1,4 milióna ton plastového odpadu, lenže v roku 2019 to bolo len 14-tisíc ton. Dôvodom poklesu bolo rozhodnutie čínskej vlády zakázať dovážať plastový odpad z Európy. Následne plastové smeti končili v iných ázijských krajinách – najmä v Malajzii, v Turecku a v Indonézii. Teraz však už smetiskom Európy nechce byť ani Turecko, kde končilo až 17 % plastového odpadu. V máji tohto roku zakázala krajina dovoz polymérneho odpadu, ktorý zahŕňa okrem iného plastové fľaše, obaly či polystyrénové tégliky. „Členské štáty Únie vyviezli v roku 2020 až 20-krát viac plastového odpadu do Turecka, ako v roku 2016,“ citovala správu organizácie Greenpeace britská televízia BBC. Neskôr sa zistilo, že veľká časť z takto dovezeného odpadu do Turecka sa nerecyklovala, ale často sa ukladala na ilegálne skládky alebo sa spaľovala. Aj keď majú niektoré európske krajiny prepracovaný systém recyklácie odpadu, až 46 % zozbieraných smetí sa vyvážalo na spracovanie mimo krajín Európy. Najväčším hriešnikom v tomto sektore bola donedávna Veľká Británia, ktorá však už nie je členom EÚ.
Situácia sa výrazne komplikuje
Začiatkom tohto roka vstúpili do platnosti nové pravidlá Európskej komisie, ktoré zakazujú prepravu netriedeného plastového odpadu do zahraničia. Výnimku má čistý plastový odpad zasielaný na recykláciu. Únia chce týmto krokom vydať jasný signál, že preberá zodpovednosť za odpad, ktorý jej štáty vyprodukujú. Tento krok ale zvýšil tlak na recykláciu odpadu v Európe, pričom niektorí aktivisti sa obávajú toho, že sa kvôli tomu zvýši miera skládkovania alebo spaľovania odpadu v celej Únii. Na jar tohto roku skupina poslancov v Európskom parlamente podpísala manifest, ktorým požadujú úplný zákaz vývozu plastového odpadu do tretích krajín a prechod krajín Európskej únie na skutočné obehové hospodárstvo. Okrem toho je spustená aj iniciatíva s názvom Zero Waste Europe.
Medzinárodný obchod s odpadom sa podľa Európskej komisie v rokoch 1992 až 2016 zvýšil štvornásobne. Do tej doby Únia vyviezla asi 40 miliónov ton odpadu, čo je približne 20 % globálneho podielu. Problémom je, že plastový odpad sa v prírode rozkladá veľmi dlho a okrem toho má často negatívny vplyv na zdravie obyvateľov. „Niektoré plasty sú skutočne toxické, zatiaľ čo iné obsahujú toxické prísady, ktoré môžu unikať do životného prostredia, a to aj počas recyklácie,“ uvádza sa v manifeste Zero Waste Europe, ktorý zverejnil portál Euractiv. Tieto nebezpečné látky môžu mať podľa odborníkov vplyv na zdravie miestnych komunít v rozvojových krajinách, do ktorých sa takýto odpad vyváža. Nedávny výskum University of Ireland Galway a University of Limerick ukázal, že takmer tretina európskeho polyetylénu vyvážaného na recykláciu, sa v skutočnosti vôbec nerecykluje. Predpokladá sa, že až približne 24 % tohto odpadu môže teoreticky skončiť v oceáne. Európa sa tak aj napriek svojej snahe zvyšovať podiel recyklácie stáva spoluzodpovednou za množstvo plastov, ktoré končia vo svetových moriach.
