Medzi svetové veľmoci v podiele investícii do veterných elektrární v Európe patrí Nemecko, Španielsko a Veľká Británia. Skokanom je aj Dánsko, ktoré za deň vyrobilo z vetra až 116 % energetickej spotreby krajiny.

Ukazuje sa, že svet zásobený len z obnoviteľnej energie už nie je fantázia. Veterná energia a obnoviteľné zdroje môžu byť riešením dekarbonizácie a takisto poslúžia na bezpečné dodávanie i pri vysokom dopyte, reagoval pred časom hovorca Európskej asociácie pre veternú energiu Oliver Joy. Slovensko je vo výrobe energie z vetra na chvoste, keď je u nás nainštalovaná veterná kapacita len 3 MW. Podľa Slovak Wind Energy Association (SAVE) má však naša krajina potenciál na úrovni 600 MW. Náš najväčší veterný park je dnes pri Myjave. O ďalších projektoch sa už niekoľko rokov hovorí, ale všetky zostali len na papieri. 

Odborníci tvrdia, že existuje niekoľko dôvodov, prečo Slovensko nie je posiate veternými turbínami tak, ako keď prídete do Rakúska. Jedným je fakt, že lokality s dobrými veternými podmienkami sa nachádzajú prevažne v chránených územiach a národných parkoch, druhý je aj odpor ochranárov, podľa ktorých veterné turbíny zabíjajú priveľa vtákov. „Vietor je zaujímavá alternatíva, premena mechanickej práce na elektrickú je technicky dobre zvládnutá, aj keď netreba zabúdať, že vietor je „živel“. Každá obnoviteľná energia, ktorú príroda ponúka je zaujímavá, otázkou zostáva cena a jej konkurencieschopnosť s iným zdrojmi,“ tvrdí Ing. Peter Štibraný zo SAVE.

Pri dnešnej cene výkupu silovej energie do distribučnej sústavy 26,9339 €/MWh by bola problematická takmer každá nová technológia. Podľa ministerstva hospodárstva podpora využívania veternej energie je ustanovená zákonom č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. Je rovnaká ako pre iné OZE.