Podľa prognózy Národnej banky Slovenska môže pandémia nového koronavírusu spôsobiť pokles našej ekonomiky v rozsahu 5 až 10 percent.
To, či je na túto situáciu pripravené slovenské odpadové hospodárstvo, zhodnotil v rozhovore pre časopis Green Magazine generálny riaditeľ spoločností KOSIT a.s. a ewia a.s. Ing. Marián Christenko. Odborník prezradil, ktorými krajinami by sme sa v oblasti zhodnocovania odpadov mohli inšpirovať a ktoré zavedené postupy zo zahraničia by sa dali aplikovať aj u nás.
Začnime aktuálnou štatistikou. Ako je na tom momentálne Slovensko v oblasti skládkovania a zhodnocovania odpadu?
Najaktuálnejšie dáta, ktoré máme k dispozícii, sú z roku 2018. Podľa Štatistického úradu SR vyše 55 percent odpadu vyhadzujeme na skládky, ktorých je na Slovensku viac ako 100. Zároveň triedime iba 35 percent. Zvyšok odpadu, teda približne 10 percent, sa energeticky zhodnocuje vo dvoch Zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré sa nachádzajú v Bratislave a v Košiciach.
V tejto oblasti sme teda zaznamenali mierne zlepšenie. Pred niekoľkými rokmi sme skládkovali vyše 70 percent odpadov a triedili sme len 20 percent.
Áno, na prvý pohľad to vyzerá optimisticky, ale nie je to úplne tak. Ľudia si totiž zvyknú mýliť triedenie s recykláciou, preto dodávam, že recyklujeme približne 10 percent odpadu. Teda z tých 35 percent odpadu, ktoré vytriedime a dáme do farebných kontajnerov, sa nezrecykluje ani tretina. Dôvodov je viacero. Napríklad sa stretávame s tým, že výrobcovia odmietajú s vytriedeným odpadom pracovať, keďže je opotrebovaný a nespĺňa prísne kvalitatívne nároky. Je známe, že PET fľašu ani iný plastový materiál nemožno recyklovať donekonečna. Druhým, ešte horším problémom je paralyzovaný svetový trh s recyklovateľnými materiálmi. Výrobcovia uprednostňujú výrobu z lacnej ropy namiesto použitia alternatívnych materiálov vrátane recyklovateľného odpadu. Preto sa krajinám Európskej únie dlhodobo nedarí takýto odpad vyvážať a namiesto toho, aby skončil vo fabrikách, kde by z neho vznikali nové výrobky, sa hromadí v Európe.
V prípade skládkovania sa však zdá, že vývoj je naozaj pozitívny, alebo to tak nie je?
Je aj nie je. Je pravda, že napríklad v porovnaní s rokom 2017 klesol podiel skládkovania na celkovom celoročnom objeme vyprodukovaného odpadu zo 61 percent na spomínaných 55 percent. Lenže v objeme skládkovaného odpadu sme medziročne narástli. V roku 2017 putovalo na skládky 1,244 milióna ton odpadu, a v roku 2018 sa tento objem dokonca zvýšil na 1,247 milióna ton.
Čo to podľa Vás spôsobilo a ako je to vôbec možné?
Odpoveď sa skrýva v celoplošnom raste produkcie odpadu. Pri opätovnom pohľade na údaje Štatistického úradu SR uvidíme, že v roku 2017 sa vyprodukovalo 393 kilogramov odpadu v prepočte na jedného obyvateľa. Lenže v roku 2018 sa produkcia odpadu zvýšila na 427 kilogramov na obyvateľa. V Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji sme sa dokonca prehupli cez 500 kilogramov na obyvateľa.
Vysvetlite nám, ako je na tom Slovensko v oblasti energetického zhodnocovania odpadu?
Tu dlhodobo stagnujeme. Vzhľadom na trendy z vyspelých krajín je to až šokujúce. Energetické zhodnocovanie odpadu je nielen vo Švédsku, vo Fínsku, v Dánsku, v Nemecku, ale aj v susednom Rakúsku strategickým pilierom odpadového hospodárstva. Napríklad v Rakúsku, kde triedia približne 60 percent odpadu, celý zvyšok energeticky zhodnocujú, teda vyrábajú z neho teplo a elektrinu v zariadeniach ZEVO. Tých majú po celej krajine jedenásť. Štyri z nich sa nachádzajú vo Viedni. To najznámejšie s názvom Spittelau, ktoré projektoval slávny architekt Friedensreich Hundertwasser, je situované priamo v centre mesta. Postavili ho len približne 30 minút chôdze od Stephansdomu. Nejde pritom o jediný prípad zariadenia ZEVO, ktoré je umiestnené priamo v obytnej zóne.
Narážate na obavy verejnosti z energetického zhodnocovania odpadu?
Presne tak. Na rozdiel od „spaľovní“ je Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) v zahraničí označované ako Waste to Energy Plant a je vybavené špičkovou technológiou. Má inštalovaný automatický viacstupňový systém čistenia spalín, ktorý si účinne dokáže poradiť so všetkými nežiaducimi látkami. Rovnako je to aj v prípade nášho zariadenia ZEVO Košice. Systém pracuje v režime 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Dokonca je online prepojený na štátne inšpekčné orgány, ktoré majú v každej sekunde presný údaj o objeme produkovaných emisií. Aj vďaka prísnej kontrole sa tieto zariadenia väčšinou nachádzajú v širšom centre európskych metropol, od Turína až po Helsinky bez toho, aby sa okolo nich dvíhala akákoľvek iracionálna vlna kritiky. Z pohľadu emisných výsledkov môžeme pokojne ZEVO priradiť k tým najekologickejším priemyselným zariadeniam v Európe.
Ako sú na tom spomínané vzorové krajiny v otázke skládkovania?
Veľmi dobre, zatiaľ čo u nás svieti v kolónke skládkovanie momentálne 55 percent, v týchto krajinách je to len jedno až dve percentá. Ide výhradne o skládky odpadu, ktorý sa nedá recyklovať ani energeticky zhodnotiť. Čo sa týka skládkovania komunálneho odpadu z domácností a z firiem, to je v týchto krajinách zo zákona zakázané. Môžu si to dovoliť, keďže všetok odpad vedia zužitkovať.
Myšlienka o zužitkovaní maximálnej možnej miery odpadu sa spája aj s projektami Centier cirkulárnej ekonomiky. V akom stave sa nachádzajú?
V prípade Centra cirkulárnej ekonomiky (CCE), ktoré budeme realizovať v okrese Šaľa, prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Pri druhom CCE, ktorého výstavbu sme ohlásili v okrese Trnava, finalizujeme zámer, ktorý by mal byť onedlho predložený verejnosti na pripomienkovanie. Odhadujeme, že CCE Šaľa by sme mali začať stavať v roku 2023. Spustenie do prevádzky plánujeme v roku 2025. Otvorenie prevádzky v CCE Trnava by malo nasledovať o rok neskôr.
Cirkulárna ekonomika je v poslednom čase pomerne frekventované slovné spojenie. Ako tento princíp bude fungovať vo vašich Centrách cirkulárnej ekonomiky?
Spolu s odborníkmi na cirkulárnu ekonomiku máme k odpadu rovnaký postoj a vnímame ho ako zdroj niečoho nového, či už ide o nový materiál, alebo o energiu. Aj preto bude jedným z pilierov CCE spracovanie triedeného odpadu. Centrum je dimenzované tak, aby bolo schopné lisovaním a balením spracovať triedený odpad a vrátiť ho späť výrobcom. Druhým pilierom bude spracovanie odpadu, ktorý sa nedá recyklovať, a tým je zmesový nevytriedený komunálny odpad. Z neho chceme v rámci najmodernejšieho zariadenia vyrábať elektrinu a teplo v integrovanom zariadení ZEVO. Naše centrum teda okrem významného príspevku do uzavretého obehu materiálov podľa princípov cirkulárnej ekonomiky prispeje do cyklu aj energiou. Tá by bez ZEVO nikdy nevznikla, respektíve by sme ju museli neekologicky vyrobiť z uhlia alebo z plynu.
V poslednej dobe sa zdá, že verejná mienka ohľadne energetického zhodnocovania odpadu sa začína obracať k pozitívnemu vnímaniu. Vďaka čomu sa to deje?
Tých faktorov je viacero, no vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že spoločnosť v tejto otázke dozrieva. Pomáha aj osveta, ktorú spolu s kolegami z bratislavského OLO a.s. realizujeme. Zmena pohľadu verejnosti je naozaj badateľná a máme ju dokonca zachytenú aj vo výskumoch verejnej mienky, z ktorých je jasné, že verejnosť nemá s energetickým zhodnocovaním odpadu žiaden zásadný problém. Tejto vlny sa momentálne chytili aj politici, ktorí na rozdiel od minulosti otvorene hovoria o potrebe zhodnocovania nerecyklovateľného odpadu v zariadeniach ZEVO. Niet sa čo čudovať, okrem pozitívneho ekologického vplyvu môže byť energetický výstup zo ZEVO už v blízkej budúcnosti jedným z kľúčových faktorov energetického mixu krajiny. V spomínaných európskych krajinách sú prostredníctvom tepla zo ZEVO vykurované státisíce domácností. U nás v Košiciach vyrábame v zime teplo z odpadu pre približne 2 400 bytov.
Na záver sa vráťme k téme, ktorú sme načrtli v úvode. Ako súvisí s témou odpadov aktuálna situácia okolo COVID-19?
Na Slovensku zatiaľ vnímame COVID-19 prioritne cez zdravotnícky, ekonomický alebo sociálny pohľad, čo je v aktuálnom stave úplne legitímne. Ostatné európske krajiny k spomínaným pohľadom pridali aj tému spracovania odpadu, ktorý môže byť teoreticky kontaminovaný. Do diskusie sa zapojila aj OSN, ktorá vyzvala krajiny zápasiace s vírusom, aby zabezpečili pre pracovníkov pracujúcich s odpadmi špeciálny ochranný režim takmer na úrovni zdravotníckeho personálu. To je jedna rovina, ale tou druhou je otázka zneškodnenia odpadu. Vďaka úzkemu kontaktu s kolegami z Konfederácie európskych zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) máme informácie z prvej ruky. Naprieč celou Európskou úniou prichádza z dôvodu hrozby širenia nákazy k masívnemu odstavovaniu triediacich a recyklačných prevádzok. Inými slovami povedané, krajiny, ktoré sú najviac postihnuté nákazou, ako je Taliansko a Španielsko, robia všetko pre to, aby sa vírus prostredníctvom nehygienického narábania s odpadom ďalej nešíril. K týmto štátom sa v rámci preventívnych opatrení postupne pripájajú ďalšie krajiny.
Ktoré z opatrení by mohli byť inšpiratívne aj pre Slovensko?
Vo väčšine štátov je kľúčovým opatrením čo najbezpečnejší zber nemocničného odpadu a odpadu pochádzajúceho z domácností. Špeciálny dôraz sa kladie na odpad, ktorý produkuje zdravotnícky personál a infikovaní občania. Domácnostiam s infikovanými členmi sa odporúča odpad v tomto období netriediť, ale ukladať ho do uzavretých vriec. Druhou rovnako dôležitou témou je likvidácia odpadu. V tomto prípade majú veľkú výhodu už spomínané krajiny, ktoré majú dostatok zariadení ZEVO. Práve proces energetického zhodnocovania, ktorý prebieha pri teplote 900 stupňov Celzia, je v aktuálnej situácii najhygienickejším dostupným spôsobom nakladania s odpadom. Uvedomujú si to aj krajiny Európskej únie, kde udržateľnosť bezpečného nakladania s odpadom momentálne stojí a padá na dostatku kapacít ZEVO. V súčasnosti všetky tieto európske prevádzky pracujú na plný výkon a zavádzajú sa opatrenia, aby proces zhodnocovania odpadu v nich nebol nijakým spôsobom ohrozený.
Ako je na takúto situáciu pripravené Slovensko?
V Košiciach a v Bratislave, teda v mestách, kde sa Zariadenia na energetické využitie odpadov nachádzajú, je situácia rovnaká. Problém je so zvyškom Slovenska, na približne 80 percentách územia, ktoré je odkázané na skládkovanie. V prípade skládok sa za hygienické a bezpečné nakladanie s odpadom nikto nevie na sto percent zaručiť. Žiaľ, aj v tomto ohľade nám ochorenie COVID–19 pripomenulo smutnú realitu.
