Vládou schválené strategické dokumenty nastavili ťažbu hnedého uhlia na Slovensku do roku 2030. Opoziční politici hovoria o možnom skrátení tohto termínu na rok 2023. Podporu ťažby hnedého uhlia platia vo svojich faktúrach všetci odberatelia elektrickej energie spolu s podporou energie z obnoviteľných zdrojov cez TPS (tarifa za prevádzkovanie systému). Zástupcovia baní sú presvedčení, že radikálny pokles ťažby by bol v rozpore s postojom Európskej únie.
Tarifa TPS v posledných rokoch vo faktúrach odberateľov stúpa. Kým v roku 2012 bola na úrovni 15 eur, dnes je to už viac ako 26 eur. O jej výške rozhoduje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Z tejto tarify sa dotujú ceny nielen obnoviteľných zdrojov energie, ale aj ťažba hnedého uhlia na Slovenku. O jej definitívnom konci sa momentálne vedú rokovania. „Slovensko začalo rokovania s Európskou komisiou o postupnom prechode uhoľného baníctva na hornej Nitre na iné spôsoby fungovania tak, aby v prípade, že budeme dotovanie postupne utlmovať, aby nikto neprišiel o prácu a mohol pokojne prejsť na iné formy zamestnávania,“ vyhlásil premiér Peter Pellegrini. Slovensko sa snaží získať peniaze z Európskej únie z tzv. inovačného fondu, ktoré by mohli byť priamo investované do okolia Novák a Prievidze. Vedeli by sa využiť pri dostavbe cestnej a železničnej infraštruktúry či investovaním do obnoviteľných zdrojov.
Baníci môžu prísť o prácu
Zástupcovia spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, a. s., sú presvedčení, že v ťažbe uhlia by sa malo pokračovať podľa plánu až do roku 2030, ako to určuje vládne nariadenie. Uznesenia sú v súlade s ustanoveniami Banského zákona, ktoré ukladajú ťažobnej spoločnosti povinnosť doťažiť otvorené ložiská. „Radikálny pokles ťažby je hrozbou pre plynulú a spravodlivú transformáciu uhoľného regiónu z baníckeho na mimobanský. Je v rozpore s postojom Európskej únie , ktorý hovorí o postupnej transformácii baníckych regiónov. Zdôrazňuje, že znižovanie ťažby musí byť plánované a musia existovať nové pracovné alternatívy pre zamestnancov,“ informovala hovorkyňa spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza Adriana Siváková.
Memorandum, ktoré podpísalo ministerstvo hospodárstva so Slovenskými elektrárňami, však stále počíta s dotáciami na ťažbu hnedého uhlia až do roku 2030. „Slovensko sa hlási k bezuhlíkovému hospodárstvu ako Európska únia,“ povedal minister hospodárstva Peter Žiga s tým, že s poklesom ťažby by sa mohlo začať už po roku 2022, keď bude postavená transformačná stanica v Bystričanoch a nebude ohrozená energetická bezpečnosť Slovenska. V baniach dnes pracuje 4 000 ľudí, ďalších asi 11 000 miest je na nich naviazaných. Firma sa preto obáva, že náhly a prudký pokles ťažby uhlia by mohol mať negatívny dosah na zamestnanosť, čo by mohlo v krajnom prípade viesť až k vyľudňovaniu regiónu hornej Nitry.
Zároveň však treba podotknúť, že nezamestnanosť v regióne je už dnes pod slovenským priemerom a mnoho firiem, ktoré by potrebovali rozšíriť výrobu, otáľa, pretože na trhu nie je dostatok pracovnej sily. Okrem baní sa hovorí aj o zatvorení elektrárne Nováky, ktorej podľa Európskej komisie patrilo 18. miesto v rebríčku najväčších znečisťovateľov. Tá prešla pred troma rokmi rekonštrukciou, vďaka ktorej plní prísne emisné limity, ktorých platnosť vyžaduje Európska únia po roku 2020.
Uhlie má nahradiť geotermálna energia
Na Slovensku sa momentálne ťaží len 1,8 milióna ton hnedého uhlia, čo je oproti Česku alebo Poľsku len zlomok. Celková európska produkcia je až 499 miliónov ton. Čierne uhlie v objeme 5 až 6 miliónov ton musíme dovážať. V januári tohto roka bola publikovaná aj štúdia Spoločného výskumného centra Európskej komisie, podľa ktorej by Slovensko ťažbu uhlia vedelo nahradiť geotermálnou energiou. Analytici vypočítali, že ak by sme k takémuto kroku pristúpili po roku 2023, celkový zisk do roku 2030 bude 2,5 až 2,7 miliardy eur.
Hornonitrianske bane využívajú geotermálnu energiu na ohrev vzduchu vháňaného do podzemia už od roku 2009. Zvyškové teplo slúži aj na ohrev skleníkov, v ktorých sa pestujú paradajky, ale využíva sa aj pri chove rýb. Voči myšlienke, že geotermálna energia by v najbližších rokoch mala v plnom rozsahu nahradiť ťažbu uhlia, sú skeptickí. „Hodnotiť vybudovanie geotermálnej elektrárne na hornej Nitre v čase, keď nie je urobený dostatočný geologický prieskum, je predčasné. Aplikácia geotermálnej energie si vyžaduje desiatky rokov výskumu, pokusov, aj značné investície. Prvé praktické využitie geotermálnej energie odhadujeme optimisticky na roky 2030 až 2035,“ uzavrela hovorkyňa Hornonitrianských baní Prievidza Adriana Siváková.
Štúdiu Spoločného výskumného centra Európskej komisie s názvom Socioekonomická transformácia v regiónoch, ktoré ustupujú od uhlia, chce podľa eurokomisára Maroša Šefčoviča využiť pri akčnom pláne pre hornú Nitru. Okrem podpory cestnej infraštruktúry a dobudovania cestných úsekov Prievidza – Trenčín či Prievidza – Nitra, vidí Komisia možnosť nahradenia ťažby uhlia a elektrárne Nováky v biomase a agroturistike.
