Na prvý pohľad sa môže zdať, že globálna prosperita spoločnosti, rozmach moderných technológií a stúpajúci záujem o elektrické autá bude mať na životné prostredie len pozitívne dopady. Opak je však pravdou.

Neustály dopyt po technologických novinkách a narastajúci počet majiteľov ekologických áut má aj svoje tienisté stránky. Jednou z nich je nadmerná ťažba nerastných surovín, ktoré sa používajú pri výrobe batérií, vrátane lítia a kobaltu. V dnešnej dobe sa zo zeme ťaží okrem ropy a zemného plynu množstvo kovov, minerálov a nerastných surovín. Mnohé z nich sú nevyhnutné pri zhotovovaní komponentov do mobilných telefónov a využívajú sa aj v elektronických zariadeniach v domácnosti. Niektoré kovy našli uplatnenie pri výrobe solárnych panelov, veterných turbín a batérií do elektromobilov. „Netreba zabudnúť na to, že získavanie kovov, ako je dyprózium, neodýmium, mangán, kobalt a lítium, sprevádza veľmi náročný ťažobný proces,“ zdôraznil americký novinár Jeremy Deaton v reportáži pre webový portál Think progress.

     Mnohé štáty si na klimatickej konferencii v Paríži stanovili za cieľ zastavenie globálneho otepľovania planéty. Pomôcť tomu má aj masívnejší rozvoj elektrických áut, ktoré neprodukujú škodlivé emisie. Ich nadmerná popularizácia však bude viesť k tomu, že už v roku 2022 enormne narastie ťažba kobaltu a lítia, ktoré sa používajú pri výrobe batérií do týchto vozidiel. Z toho dôvodu môže dôjsť aj k výraznému nárastu ich cien na svetových trhoch. Portál iDnes.cz upozornil, že kým v baterke mobilného telefónu sa nachádza len necelých desať gramov kobaltu, v batérii elektromobilu ho je až pätnásť kilogramov. Podľa českého servera budú výrobcovia batérií potrebovať za šesť rokov približne 75-tisíc ton kobaltu.

Riešením je recyklácia

Podľa viacerých odborníkov jediným riešením, ako zabezpečiť dostatok lítia a kobaltu, je recyklovanie starých batérií. Práve z nich by sa mohli opätovne získavať kovy, ktoré sú nevyhnutne potrebné pri ich výrobe. „Vďaka recyklácii batérií z elektrických áut dokážeme zachovať približne 95 percent lítia, ale nerobíme to. Recyklujú sa väčšinou iba drahšie kovy ako kobalt a nikel,“ upozornila hlavná výskumná konzultantka z Technickej Univerzity v Sydney, Elsa Dominisch, v rozhovore pre Think progress. Pracovníčka Inštitútu pre budúcnosť obnoviteľných zdrojov zdôraznila, že aj keď sa bude naďalej pokračovať v ťažbe týchto kovov, ich získavanie by malo byť zodpovednejšie a bezpečnejšie.

Práca v neľudských podmienkach

Recykláciou starých autobatérií by sa mohlo dosiahnuť aj zníženie ťažby nerastných surovín. Okrem pozitívneho vplyvu na planétu by to malo aj veľký sociálny rozmer. Zástupcovia mimovládnej organizácie Amnesty International na svojej webovej stránke amnesty.org pripomínajú, že množstvo vyprodukovaného kobaltu pochádza práve z Demokratickej republiky Kongo. Podľa pracovníkov organizácie, ktorej cieľom je presadzovať ľudské práva, ťažia tento kov v zlých podmienkach hlboko pod zemou tisícky robotníkov a detí. Odmenou za namáhavú prácu im je často len niekoľko eur denne. Väčšinou pracujú bez ochranných odevov a vdychujú škodlivý prach, ktorý im spôsobuje zdravotné komplikácie.

            Negatívne vplyvy pri ťažbe lítia zhrnul novinár Jeremy Deaton. Podľa neho na soľných pláňach v Argentíne, v Bolívii a v Čile získavajú baníci vodu bohatú na lítium pomocou vrtov z veľkých hĺbok. „Zbytočne však pritom plytvajú vodou. Pri ťažbe v mori zase dochádza k ničeniu morského dna a nadmerný hluk, ktorý vzniká pri ťažbe, plaší veľryby, delfíny, žraloky a korytnačky,“ opísal situáciu Jeremy Deaton v článku pre magazín Think progress.