Jedným z celosvetových lídrov na poli vratných automatov na triedenie nápojových obalov je spoločnosť TOMRA. Firma začala s návrhom, s výrobou a predajom automatov na výkup fliaš ešte v roku 1972.

Za 49 rokov existencie sa TOMRA stala jasným technologickým lídrom na trhu vratných automatov. Viceprezidentka spoločnosti Anna Sapota v rozhovore pre časopis Green Magazine prezradila, aké sú najväčšie výzvy pri implementácii depozitných systémov, ale aj to, v čom spočíva výhoda Slovenska v takomto procese.

Keď navrhujete nový depozitný systém (DRS, deposit return system), aké sú najdôležitejšie kritériá na jeho implementáciu?

Ako prvý problém, ktorý musíme vyriešiť pri návrhu depozitných systémov, je odhadzovanie odpadu. DRS je efektívny nástroj na zvyšovanie environmentálnych štandardov a je tiež dokonalým nástrojom cirkulárnej ekonomiky. Vytvára totiž systém, ktorý poskytuje stabilný a vysoko kvalitný tok odpadu, ktorý sa môže recyklovať vo forme nových balení. Po ďalšie, DRS je nástroj pre výrobcov na to, aby naplnili svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú z balenia tovaru a z pohľadu recyklácie produktov, ktoré uvádzajú na trh. Zároveň však zohľadňuje aj ich finančné ciele. Naša spoločnosť TOMRA pôsobí vo viac ako 60 krajinách sveta, máme skúsenosti a znalosti, vďaka ktorým dokážeme rozoznať vysoko výkonné depozitné systémy od menej výkonných. Poznáme už riešenia mnohých výziev, s ktorými sa zúčastnené strany často stretávajú. Napríklad to, aby eliminovali odpad a maximalizovali využitie svojich zdrojov.

Aké faktory určujú efektivitu depozitných systémov?

Na základe našej tohtoročnej kontroly depozitných systémov a 40-ročných poznatkov z globálnych trhov sme sa snažili zadefinovať kľúčové vedomosti. Zistili sme, že všetky vysoko výkonné depozitné systémy majú štyri charakteristiky. Ide o výkon, pohodlie, zodpovednosť výrobcu a integritu systému. Toto sú hlavné faktory, ktoré priamo ovplyvňujú výsledky celého zberného systému.

Výkonnosť stelesňuje výsledky, pri ktorých je primerane zvolená minimálna hodnota depozitu a široký rozsah nápojov. Pohodlie znamená dostupnosť pre všetkých používateľov. Zodpovednosť výrobcu odráža skutočnosť, že depozitné systémy sú súčasťou rozšírenej zodpovednosti výrobcu a riadia sa rovnakými pravidlami a predpismi. Integrita systému súvisí so spôsobom, akým je systém prevádzkovaný zainteresovanými stranami a ako je kontrolovaný miestnou vládou.

Máte skúsenosti z celého sveta. Môžete nám uviesť nejaký dobrý príklad depozitného systému a objasniť, prečo je efektívny?

Je dôležité pochopiť, že práve maloobchod je zodpovedný za infraštruktúru pri zbere plastových fliaš a hliníkových plechoviek. To je miesto, ktoré má za úlohu vytvoriť adekvátne a dostupné riešenie pre návrat spotrebiteľa, pretože práve to ovplyvňuje celkový výsledok depozitného systému.

Najlepšie príklady fungujúcich systémov nájdeme v severských a pobaltských štátoch. Systémy implementované v Nórsku, vo Švédsku, vo Fínsku, v Estónsku a v Litve sú príkladmi najlepších riešení v dizajne DRS. Výsledkom je, že priemerná miera zberu vo Fínsku je 93 % a ostatné spomenuté systémy dosahujú okolo 90 % podielu zberu. V preklade to znamená, že 90 % nápojových obalov, čiže napríklad plastových fliaš a plechoviek, ktoré sú súčasťou systému, sa zhromaždí a recykluje. Tým pádom neskončia ako odpad v životnom prostredí. Jedným z dôležitých faktorov, ktoré sú zodpovedné za ich úspech, je to, že tieto depozitné systémy podliehajú centrálnej správe prevádzkovateľa systému. Ten ho prevádzkuje na neziskovej báze a s návratnosťou do maloobchodu ako primárnym spôsobom zberu. Tento prístup sa uplatnil aj v slovenskej legislatíve.

Na základe vašich skúseností, aké odporúčania by ste dali slovenskému trhu?

Ako som už uviedla, Slovensko má ako základ pre implementáciu systému veľmi dobrú legislatívu. Teraz je čas myslieť na samotnú implementáciu a na všetky výzvy a príležitosti, ktoré sú s tým spojené. Momentálne je potrebné zamerať sa na integritu systému, infraštruktúru a transparentné pravidlá na jeho celkovú prevádzku.

Môžete nám povedať, koľko peňazí je automatizovaný systém DRS schopný ušetriť v porovnaní s manuálnym systémom?

Automatizovaný zber umožňuje zabaliť zhromaždené obaly v obchode. Medzi jeho prednosti patrí to, že dokáže zhromaždiť oveľa viac obalov a uľahčuje prepravu. Od operátora systému už nevyžaduje žiadne ďalšie počítanie ani lisovanie.

Má zmysel inštalovať automatizovaný systém aj v malých obchodoch na vidieku alebo iba v supermarketoch, kde sa zdržiava veľa ľudí?

Najlepšie systémy vo svojej triede sú založené na manuálnom aj na automatickom zbere. Je zrejmé, že vo veľmi malých obchodoch s nízkym počtom vyzbieraných obalov nie sú vratné automaty potrebné, zatiaľ čo vo väčších obchodoch výrazne zvyšujú efektivitu a poskytujú spotrebiteľovi pozitívne skúsenosti s vrátením obalov. Dôležitejšie je však zabezpečiť, aby boli obidva spôsoby zberu dostupné a rovnocenné pre všetkých používateľov.