Juhoafrické Kapské Mesto a indická Chennai majú spoločné to, že ich v posledných rokoch sužovali obrovské problémy s nedostatkom vody. Medzinárodný tím vedcov varoval svet a vyzval obyvateľov, aby zmenili svoje správanie.
Svetový inštitút zdrojov (WRI) zverejnil štúdiu, ktorá tvrdí, že keď budeme naďalej plytvať zdrojmi a otepľovať našu planétu, až štvrtina zemegule môže upadnúť do vodnej krízy. Znepokojujúce údaje zverejnila nezisková organizácia World Resources Institute (WRI), čo v preklade znamená Svetový inštitút zdrojov. Skupina odborníkov aktualizovala takzvaný Atlas vodných rizík a rozdelila krajiny do niekoľkých kategórií. Zo štúdie vyplynulo, že až 17 krajín má problémy s vodou. Nejde pritom o žiadne malé štáty, ale o územia, kde žije približne jedna štvrtina svetovej populácie. Tento problém sa preto bytostne dotýka až 1,7 miliardy ľudí. Ide o krajiny, kde 80 percent všetkej vody spotrebuje poľnohospodárstvo, priemysel a obyvatelia. Preto aj malé výkyvy klímy a nedostatok zrážok môžu v týchto krajinách spôsobiť rozsiahle problémy. Aj keď je situácia v niektorých častiach sveta naozaj vážna, podľa odborníkov existuje riešenie. „Musíme podniknúť kroky a investovať do lepšieho riadenia. Potom dokážeme vyriešiť problémy s vodou pre dobro ľudí, svetových ekonomík a celej planéty,“ píše sa v závere štúdie, ktorú publikoval na svojej stránke Svetový inštitút zdrojov.
Problematický Blízky východ
Analýza jasne ukázala, že najhoršia situácia je v Katare, v Izraeli, v Libanone, v Iráne, v Jordánsku a v Líbyi. Problémy s vodou môžu mať podľa autorov štúdie aj ďalšie krajiny. Organizácia Svetový inštitút zdrojov ich napočítala spolu štyridsaťštyri a patria k nim napríklad Španielsko, Taliansko, Albánsko a Portugalsko. Keď ich pripočítame ku krajinám, kde je situácia s vodou najhoršia, hovoríme už o tretine sveta, ktorej sa tento problém týka. Spolu tak môže nedostatok vody v budúcnosti pociťovať až 2,5 miliardy ľudí. „Dnes o tomto probléme nikto nehovorí. Lenže nedostatočné zásoby vody sú tou najväčšou krízou, ktorej svet čelí. Jej dôsledky sú viditeľné všade, od potravinovej neistoty cez konflikty až po masívnu migráciu,“ povedal pre televíziu Euronews doktor Andrew Steer, ktorý pôsobí ako generálny riaditeľ World Resources Institute. Problémy s vodou sa tento rok objavili aj v Indii, kde podľa odhadov môže v dôsledku klimatických zmien postihnúť vodná kríza v nasledujúcich rokoch až 21 miest.
Slovensko zatiaľ ohrozené nie je
Podľa aktualizovanej správy World Resources Institute zastáva Slovenská republika v Atlase vodných rizík 125. miesto. Patríme teda medzi krajiny, ktoré sú najmenej ohrozené vodnou krízou. To však neznamená, že sa nám problémy s extrémnymi teplotami a so suchom úplne vyhýbajú. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) zaznamenal v júli tohto roku extrémne sucho na ôsmich percentách nášho územia. „Od roku 2017 sa už tretí rok po sebe hromadí deficit zrážok. Praktickým dôsledkom sú dočasne vysychajúce korytá niektorých menších vodných tokov, pokles hladín podzemnej vody a pokles výdatnosti väčšiny prameňov až takmer ich prechodné vysychanie,“ píše sa v správe, ktorú zverejnil SHMÚ. Nedostatok zrážok zaznamenali meteorológovia tento rok na západnom, na severozápadnom a na severnom Slovensku. Nejde pritom o žiadny zanedbateľný problém, nedostatok vody a extrémne suchá na globálnej úrovni môžu mať negatívny dosah na poľnohospodárstvo, lesníctvo a celkovú prosperitu jednotlivých krajín.
