Slováci dýchajú najhorší vzduch v Európe. Horšie však je, že na celom svete kvôli nekvalitnému ovzdušiu predčasne zomrie až 6,5 milióna ľudí. V Európe je to 370 tisíc a na Slovensku sa toto číslo pohybuje pod hranicou 6 000.
Bulharsko, Poľsko a Slovensko. To je trojica krajín, ktorá dýcha najhorší vzduch v Európe. Má totiž najvyšší počet prachových častíc. Kým na Slovensku je v priemere 22,3 mikrogramu prachových častíc na meter kubický, vo Fínsku je to len 6,6. Skratka PM znamená „particulate matter“, čo sa voľne prekladá ako pevné (poletujúce) častice, alebo častejšie ako poletujúci prach. Číslo za ním hovorí o frakcii alebo ak chcete veľkosti prachovej častice. Len pre predstavu, ľudský vlas má priemer medzi 50 a 70 µm, poletujúci prach je rozdelený do frakcií PM10, PM2,5 a PM 1. PM2,5 sú jemné prachové častice, ktoré vznikajú v rámci procesu spakovania fosílnych palív, pri výrobe energie v priemysle či poľnohospodárstve, ale aj pri chemických reakciách s inými látkami.
Okrem toho do kvality ovzdušia hovoria aj tuhé prachové častice PM10. Kým väčšie prachové častice PM10 môžu spôsobovať len podráždenie horných dýchacích ciest, častice PM2,5 sú nebezpečnejšie a dostávajú sa cez dolné dýchacie cesty až do krvného riečisťa a spôsobujú kardiovaskulárne a respiračné problémy. Na celom svete kvôli nekvalitnému ovzdušiu predčasne zomrie 6,5 milióna ľudí, v Európe je to 370-tisíc, na Slovensku sa toto číslo pohybuje pod hranicou 6 000, čo je 20-krát viac ako pri dopravných nehodách. Vo Fínsku, ktoré je počtom obyvateľov porovnateľné so Slovenskom, len 1 800. Jemné prachové častice PM2,5 v ovzduší znižujú priemernú štatistickú dĺžku života v EÚ o viac než osem mesiacov. Ekonómovia z OECD tvrdia, že pre znečistené ovzdušie prichádza Európa o dve percentá HDP. Hlavným zdrojom prachu v ovzduší je ľudská činnosť.
Ide o vysokoteplotné spaľovacie procesy, dopravu, tavenie rudy, cementárne, vápenky, ťažba kameňa a lomy. Prach do ovzdušia prichádza aj z pôdy, ktorú ľudia zbavili vegetačného krytu. Významným zdrojom prachových častíc sú automobily s dieselovými motormi, ktoré nemajú katalyzátor a ich výfukové plyny obsahujú množstvo malých prachových častíc, vznikajúcich pri nedokonalom spakovaní nafty. Podľa meraní je najproblematickejší vzduch predovšetkým vo veľkých mestách. Lídrom sú Bratislava, Banská Bystrica, ale aj Žilina či Košice. Pred dvoma rokmi Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA) v rámci projektu Clean Air v niektorých slovenských sídlach merali prachové častice PM10 a PM2,5 pričom podľa ich zistení je vzduch v Košiciach päťkrát viac znečistený ako vo Vysokých Tatrách.
Najviac prachu namerali aktivisti v garáži nákupného centra v Košiciach – až 42 900 prachových častíc na meter kubický vzduchu. Vysoké znečistenie zistili napríklad aj na frekventovaných uliciach a autobusových zastávkach v mestách (od 16-tisíc do 33-tisíc častíc na meter kubický) alebo vo vlaku poháňanom dieselovou lokomotívou (32-tisíc častíc na meter kubický).
