Klimatológovia do budúcnosti predpokladajú posúvanie hranice začiatku vegetačného obdobia smerom k zimným mesiacom. Tým sa zväčšuje pravdepodobnosť zničenia úrody.
Vyskytujúce sa mrazy totiž môžu poškodiť púčiky ovocných stromov. Metód na ochranu drevín je viac, či už pasívnych, alebo aktívnych. Ohrozené stromy sa najčastejšie chránia zadymovaním, zavlažovaním, čiže rosením, vírením vzduchu alebo prikurovaním. Jednou z najúčinnejších metód je orosovanie, čiže rozprašovanie vody. V tomto prípade sa využíva skupenské teplo vody a jej prechod z kvapalnej na pevnú fázu. Keď je predmet alebo strom mokrý, jeho teplota nemôže klesnúť pod nulu. Práve premena vody na ľad zabezpečí, že teplota púčikov neklesne pod nulu. Čím je ale teplota okolia nižšia, tým rýchlejšie sa voda mení na ľad a preto je potrebný dostatočný prísun vody. Obmedzujúcim faktorom tejto metódy je to, že pri extrémne nízkych teplotách a dlhšom čase aplikácie vznikne na konároch stromov hrubá vrstva ľadu.
Ďalšou metódou, ktorá môže ochrániť úrodu ovocných stromov je zadymovanie. Pri tejto metóde sa spaľujú vlhké organické látky, napríklad drevo, raždie, staré seno, slama, alebo ostrihané viničné prúty, ktoré pri spaľovaní viac tlejú, ako horia. Na podobnom princípe funguje aj zahmlievanie s prídavkom glycerínu. Týmto spôsobom sa zamedzuje vyžarovaniu tepla zo zeme do vesmíru a tým sa spomaľuje rýchlosť klesania teploty. Pri prízemných mrazoch, keď sa studený vzduch nachádza v tenkej vrstve nad zemou, je účinnou metódou vírenie vzduchu. Tento spôsob nie je vhodný pri arktickom prúdení studeného vzduchu.
Nevýhody parafínových sviečok
Jednou z najrozšírenejších metód, ktorá sa používa na ochranu stromov pred mrazmi, je spaľovanie parafínových sviec. Ich výhodou je, že rovnaká sviečka sa dá použiť aj opakovane. Tieto sviečky sú málo účinné a energia parafínu sa nedostatočne využije hlavne kvôli nedokonalému spaľovaniu. Teplota plameňa pri sviečkach je okolo 800 až 850 stupňov Celzia, teplota spalín je približne 700 až 720 stupňov Celzia. „Táto relatívne nízka teplota s obmedzením prístupu kyslíka má za následok degradáciu parafínu, ktorý sa stáva značne toxickým, keďže sa v ňom počas horenia tvoria cyklické organické látky. Takýto toxický parafín sa rozprskáva po okolí a zamoruje pôdu,“ opísal proces horenia parafínových sviečok Ing. Pavel Guláš zo spoločnosti Ekrabice, s.r.o.
Oveľa efektívnejším a ekologickejším spôsobom prikurovania v ovocných sadoch je spaľovanie drevených peliet v pelletovom boxe. Box tvorí kartónová krabica so špeciálnou povrchovou úpravou, ktorá je naplnená peletami z drevených pilín. Špecifický dizajn boxu je tvorený systémom prieduchov. Keďže pellet boxy nie je možné zapaľovať a zhasínať opakovane, vyrábajú sa v rôznych veľkostiach, ktoré je možné navzájom kombinovať. „V ovocnom sade je možné na náveternú stranu umiestniť rad výkonných 16 kilogramových pellet boxov a kombinovať ich s menšími boxmi alebo s parafínovými sviečkami,“ dopĺňa Ing. Pavel Guláš z firmy Ekrabice, s.r.o. ktorá Pellet boxy vyrába.
Vyššia efektivita
Teplota plameňa pri horení drevených peliet dosahuje okolo 1 200 stupňov Celzia, preto je sálavé teplo oveľa vyššie ako pri parafínových sviečkach a pellet boxy sú účinnejšie. To potvrdili aj viaceré merania termokamerou v reálnych podmienkach počas mrazivých nocí. Špeciálne merania sa uskutočnili v ovocných sadoch na rôznych miestach Slovenska. Teplota vzduchu pri meraní dosahovala od plus 4 stupňov, až po mínus 12 stupňov Celzia. Cieľom dlhodobých meraní bolo zistiť, ktorý typ pelletových boxov je najúčinnejší, do akej vzdialenosti ich treba rozmiestniť, ale aj to, aký typ peliet horí najlepšie a kde umiestniť prieduchy. Testoval sa vplyv horenia peletových boxov na zvyšovanie teploty ovocných stromov v sade a porovnávala sa účinnosť boxov a parafínových sviečok. Merania sa realizovali v hodinových intervaloch vždy na rovnakých stromoch, ktoré boli od ohniska vzdialené 2, 3, 4 alebo 5 metrov. Dlhodobé merania jasne ukázali, že používanie pellet boxov je účinnejšie ako použitie parafínových sviec, pretože vyžarujú oveľa viac tepelnej energie. Za šesť hodín vyprodukuje sviečka energiu 80 až 90 MJ, kým 16 kg pellet box vyprodukuje v rovnakom čase okolo 270 MJ, čo je až 3x viac. Ďalšou z výhod je to, že dym vytvára ochrannú vrstvu nad ovocným sadom.
Vyžarované radiačné teplo sa v dyme absorbuje, časť sa odráža späť, smerom k zemskému povrchu, čo vytvára teplú zónu v korunách stromov a tesne nad nimi. Po dohorení vznikajú z pellet boxov pahreby, ktoré sú schopné vyžarovať teplo ešte ďalšie dve hodiny. „Pri našom meraní sa zvýšila teplota stromov pri použití pellet boxov v priemerne o 6,67 stupňa Celzia, kým pri sviečkach to bolo len o 1,42 °C. Z meraní vyplynulo, že pellet boxy boli viac ako štvornásobne účinnejšie,“ doplnil Ing. Jozef Baťala zo spoločnosti TS MOTORY. Kým pri ochrane proti extrémne nízkym mrazom ostatné techniky zlyhávajú, s pellet boxami v ovocných sadoch nie je problém vyhriať stromy na 0 °C aj pri teplotách pod -10 °C.
